History and Hagiography from the Late Antique Sinai
Sinajský polostrov sa v neskorej antike stal osobitným regiónom kresťanskej svätej zeme, ktorá sa od 4. storočia označovala za starozákonné miesto, kde putovali Hebreji, kde Mojžiš prijal Zákon a kde "zostúpil Boží majestát". Zároveň bola súčasťou neskorej.
Rímskej provincie Tretia Palestína a nachádzala sa hlboko v srdci "saracénskej krajiny". Historická esej a sprievodné texty v tejto knihe umožňujú čitateľom preskúmať osobitné ideály a nebezpečenstvá spojené s touto vzdialenou politickou a náboženskou hranicou.
Jej jadrom sú tri grécke rozprávania, ktoré doteraz neboli v angličtine k dispozícii: Pseudo-Nilusove rozprávania, Ammoniova správa o vyvraždení mníchov zo Sinaja a Rhaithou a Anastasiove rozprávania o sinajských otcoch. Tieto rozprávania, ktoré sú historikom už dlho známe, všetky vznikli približne v rokoch 400 - 650.
využívané na rekonštrukciu pútnictva, mníšstva a rímsko-saracénskych vzťahov v tejto oblasti. Každé z nich však kladie náročné otázky týkajúce sa dátumu, pôvodu a interpretácie. Najmä Pseudonilove rozprávania predstavujú inovatívnu zmes grécko-rímskych (Achilles Tatius), židovských (IV.
Makabejského) a kresťanského (Gregor Nazianzský) vzoru, ktorý vyniká ako posledný veľký príklad antického románu. Podrobné úvody a komentáre upozorňujú na nezvyčajné črty a spoločné problémy jednotlivých textov.
Čitatelia tu nájdu aj rozsiahlu zbierku cestovných správ a iných dokumentov napísaných na neskoroantickom Sinaji alebo o ňom. Táto kniha, určená odborníkom aj študentom, predstavuje originálny príspevok k poznaniu týchto textov a ich miesta v neskorej antike.
Vývoj Sinaja.