História 53. (waleskej) divízie

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

History of the 53rd (Welsh) Division

Obsah knihy:

53. divízia bola predvojnovou divíziou teritoriálnych síl, ktorá slúžila v Gallipoli, Egypte a Palestíne, ale nikdy neslúžila na západnom fronte.

Knihu otvára podrobný bojový poriadok divízie, aký bol na začiatku vojny, pričom tento stav netrval dlho; od novembra 1914 do februára 1915 bolo šesť práporov vyslaných nezávisle od seba do rôznych formácií BEF vo Flámsku. Po tom, čo bola v novembri varovaná pre Indiu, rozkaz, ktorý bol rýchlo zrušený, bola divízia nakoniec v apríli 1915 reorganizovaná, pričom jedna z brigád (159.) bola zložená z práporov Home Counties, ktoré nahradili tie, ktoré boli vyslané do zámoria. V júli 1915 divízia vyplávala na Lemnos a odtiaľ do Dardanel, kde sa v auguste 1915 vylodila pri Suvle.

V decembri, keď bola stiahnutá do Egypta, sa jej skutočný bojový stav znížil na 162 dôstojníkov a 2 428 ďalších hodnostárov.“ Po návrate do Egypta sa divízia pripojila k silám na obranu Suezského prieplavu a v auguste 1916 sa zúčastnila na augustovej bitke pri Romani v Sinajskej púšti a potom na postupe na Palestínu ako súčasť Východných síl pod velením generála Dobella.

Prvé dva útoky na Gazu (marec/apríl 1917) boli neúspešné, hoci samotná divízia si v prvej bitke počínala dobre, jej úspech zmarila horšia práca štábu, nerozhodné velenie, nedostatočná komunikácia a zbabrané zásobovanie vodou. Veliteľ východných síl dostal výpoveď a nahradil ho Chetwode a veliteľa egyptských expedičných síl C Murraya nahradil Allenby.

V posledných troch mesiacoch roku 1917 zaznamenali divízie úspechy pri tretej Gaze, Beeršebe a Jeruzaleme. V Palestíne bol udelený jeden VC, a to práporu MO. V júni až auguste 1918 bola divízia opäť reorganizovaná, tentoraz na útvar indickej armády.

Päť z jej práporov bolo odoslaných na západný front, aby sa pripojili k obnovenej 34. divízii, a ich miesta zaujali indické/gurské prápory, takže na každú brigádu pripadol jeden britský prápor; v texte sú porovnané staré a nové bojové rozkazy. Rozprávanie sa končí víťazstvom pri Meggide, v ktorom je opísaná úloha, ktorú zohrali jednotlivé brigády.

Prílohy obsahujú niekoľko príkladov rozkazov zborových a divíznych operácií; postupnosť veliteľov britských práporov a stručný záznam o počínaní každého z piatich práporov vyslaných do 34. divízie.

Chýba zoznam vyznamenaní a ocenení, zoznam cti a, žiaľ, aj index.