High on God: Ako si megazbory získali srdce Ameriky

Recenzie čitateľov

Kniha „High on God“ poskytuje komplexnú sociologickú analýzu megazborov v Amerike a skúma ich emocionálnu a komunitnú dynamiku. Využíva Durkheimovu teóriu a teóriu interakčného rituálu, aby vysvetlila, prečo sú ľudia priťahovaní k týmto spoločenstvám. Autori vyvažujú kritiku náhľadmi na pozitívne aspekty príslušnosti k cirkvi a zároveň uznávajú možné zneužívania.

Kniha je prenikavá, akademicky podložená a poskytuje vyvážený pohľad na megazbory. Predstavuje, ako megazbory napĺňajú ľudské túžby po spoločenstve a emocionálnom pozdvihnutí. Použité teórie sú dobre prepojené s historickými poznatkami a kvalitatívnym výskumom, vďaka čomu je kniha prístupná širokému publiku.

Niektorí čitatelia nemusia súhlasiť so všetkými princípmi prezentovanými v knihe. Autori síce uznávajú riziká nezdravej dynamiky, ale určité obavy môžu vzbudzovať analógie porovnávajúce náboženské zážitky s drogovým opojením a komplexnosť diskutovaných tém.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

High on God: How Megachurches Won the Heart of America

Obsah knihy:

Boh je ako droga, opojenie, nemôžem sa dočkať ďalšieho hitu. Tento priamy citát člena megacirkvi, ktorý hovorí o svojej skúsenosti s Bohom, by sme mohli odmietnuť ako nejaký duchovne vyvolaný drogový riff.

Podľa výskumu v tejto knihe to však bola nielen úprimná, ale aj hlboko precítená a vyhľadávaná senzibilita. Účastníci megazborov túžia po takejto priamej skúsenosti s Bohom a mnohí uvádzajú, že ju nachádzajú vo svojich zboroch. Kniha sa zameriava na emocionálnu, sociálnu a náboženskú dynamiku, ktorá priťahuje tisíce ľudí do megazborov, a na to, ako tieto zbory vyvolávajú u niektorých pocit, že sú nadopovaní Bohom a nemôžu sa dočkať ďalšieho duchovného hitu.

High on God podáva prvé presvedčivé a vierohodné vysvetlenie, prečo megazbory dobyli americký trh s cirkvami. Autori bez povýšenectva alebo preháňania ukazujú genialitu megazborov: silu charizmy, dizajn zariadení, prípravu vedúcich, emocionálnu dynamiku a stratégie, ktoré spájajú ľudí a vedú ich k službe a pomoci iným.

S využitím koncepcie homo duplex Emile Durkheima autori vykresľujú stratégie, ktoré megazbory využívajú na uspokojenie základnej ľudskej túžby po osobnom zmysle a sociálnej integrácii, ako aj osobnej identite a komunitnej solidarite. Autori tiež ukazujú, ako sa tieto cirkvi môžu pokaziť, niekedy až tragicky.

Tvrdia však, že väčšinou megazbory pomáhajú svojim účastníkom nájsť samých seba prostredníctvom spájania sa s ostatnými a služby im.