Na príklade Tanzánie sa Andreas Eckert zameriava na tých Afričanov, ktorí spočiatku vykonávali funkcie v koloniálnom štátnom aparáte a potom - po získaní nezávislosti - prevzali dedičstvo európskych koloniálnych vládcov na čele štátu.
Africkí administrátori prevzali ústrednú úlohu v koloniálnom poriadku a pôsobili ako sprostredkovatelia a tlmočníci medzi kolonizátormi a kolonizovanými. Toto postavenie im otvorilo nové oblasti pôsobenia a možnosti, ktoré ďaleko presahovali to, čo im ako oblasti činnosti určovali koloniálne organizačné schémy.
Na pozadí ich nesmierne heterogénnych skúseností, správania a možností pôsobenia autor píše politické dejiny Tanzánie za obdobie približne päťdesiatich rokov.