Zabudnutá feministická klasika o civilizácii bez mužov.
Zrkadlový obraz dystopického románu Margaret Atwoodovej Príbeh služobníčky, Herland je feministický utopický román Charlotte Gilmanovej, ktorý sa pokúša vykresliť portrét čisto ženskej spoločnosti a jej výsledných úspechov. Herland je raj: žiadna vojna, žiadna kriminalita, žiadny hlad, žiadne plytvanie, žiadna márnivosť, žiadna závisť a žiadne zlomené srdce.
Prvýkrát sa objavil ako seriálový diel v časopise Forerunner, ktorý vydávala Charlotte Gilmanová v roku 1915, ale ako jeden zväzok vyšiel až v 70. rokoch 20. storočia, keď ho oživilo feministické hnutie. Hoci bola napísaná pred takmer sto rokmi, Herland zobrazuje utopickú víziu, ktorá úspešne zahŕňa feministickú filozofiu a kritiku.
Napriek určitým kultúrnym stereotypom, ktoré v románe pretrvávajú, je Herland stále relevantným a silným modelom feministického myslenia a spoločenstva. Gilmanovej vlastné používanie jazyka v románe Herland je jedinečne feministické. Vo svojich opisoch často využíva slovné hračky a vlastné slovné spojenia.
V knihe Herland sa Gilmanová vyjadruje k súboru tém, ktoré majú zásadný význam pre formovanie ženskej identity, a preto sú neodmysliteľnou súčasťou feministických štúdií. Medzi tieto témy patrí jazyk a vzdelanie; sexualita a materstvo; a mocenské štruktúry a náboženstvo.
Ženy z Herlandu sa vzpierajú očakávaným normám ženského správania na prelome storočí aj v súčasných Spojených štátoch. Majú krátke vlasy, ich spôsob obliekania je založený na pohodlí a funkčnosti, sú prirodzene atletické a fyzicky silné, všetky sú vysoko vzdelané a majú špecializované zamestnania v komunite, ich sebavedomie nezávisí od potvrdenia mužmi a sú asertívne pri určovaní a udržiavaní hraníc.
Charlotte Gilmanová bola významná americká sociologička, spisovateľka, autorka poviedok, poézie a literatúry faktu a lektorka sociálnej reformy. Bola utopickou feministkou v období, keď jej úspechy boli pre ženy výnimočné, a pre svoje neortodoxné koncepcie a životný štýl slúžila ako vzor pre budúce generácie feministiek. Jej dnes najpamätnejším dielom je jej poloautobiografická poviedka "The Yellow Wallpaper" (Žltá tapeta), ktorú napísala po ťažkom záchvate popôrodnej depresie.
