Harun al-Rashid: The Life and Legacy of the Abbasid Caliph during the Islamic Golden Age
*Vrátane obrázkov.
*Zahŕňa stredoveké účty.
*Obsahuje online zdroje a bibliografiu na ďalšie čítanie.
Podobne ako mnohé historické postavy, aj životopis Haruna al-Rašída sa stal sčasti skutočnosťou a sčasti mýtom. Harún al-Rašíd, skutočná osobnosť a štvrtý kalif Abbásovského kalifátu, je mnohým ľuďom známy najmä vďaka svojej úlohe v slávnej literatúre, ako je Tisíc a jedna noc, nie nevyhnutne vďaka svojim politickým rozhodnutiam. Je to nezvyčajné, pretože Harún al-Rašíd bol zrejme najvplyvnejším z abbásovských kalifov vďaka svojej úlohe pri dosiahnutí hospodárskej prosperity, zničení jedného z najmocnejších islamských rodov 9. storočia n. l. a definitívnom ukončení abbásovskej dynastie.
Povesť Haruna al-Rašída je aj po viac ako 1000 rokoch kontroverzná. Hoci to historici často neradi priznávajú, chápu, že história, podobne ako iné spoločenské a kultúrne témy, podlieha názorom a vplyvom spoločnosti, v ktorej bola napísaná, a po stáročia mnohé kultúry západného sveta (predovšetkým Európa, Austrália, Severná Amerika a niekedy aj Latinská a Južná Amerika) trvali na tom, že islamské spoločnosti nemôžu mať taký intelektuálny pokrok a diskurz, aký si pripisovala západná spoločnosť. Podľa Amiry Bennisonovej "bolo bežným javom európskej imperiálnej éry, že islamský svet je intelektuálne zaostalý a že moslimovia nielenže nemohli vytvoriť osvietenstvo a priemyselný vývoj, ale že si vyžadujú európsku starostlivosť". Stručne povedané, európski intelektuáli sa domnievali, že moslimovia vzhľadom na svoje náboženské, kultúrne a etnické pozadie nemajú schopnosť byť pokrokoví - podľa európskych noriem -, a preto sú intelektuálne a kultúrne zaostalí.
Táto interpretácia islamskej kultúry a spoločnosti prekročila intelektuálne bariéry a prenikla do histórie a literatúry vytvorenej učencami západného sveta a časom sa Harún al-Rašíd stal postavou, prostredníctvom ktorej západný svet aplikoval svoje predstavy o arabskej kultúre, islame a moci kalifátov. Historici a moderné publikum sa teda stretávajú s ťažkosťami, keď sa snažia určiť, čo je o Harúnovi al-Rašídovi fakt a čo je fikcia, ktorá vznikla časom na základe neobjektívnych zdrojov alebo legiend. V 21. storočí bola veľká časť historických informácií o ňom skreslená ľudovými rozprávkami a preháňaním stredovekých historikov všetkých náboženstiev a spoločenských vrstiev. Aj napriek početným popkultúrnym vystúpeniam je ťažké určiť skutočnú históriu abbásovského kalifa kvôli množstvu dezinformácií vo východných aj západných médiách.
Keď Harún al-Rašíd začiatkom 9. storočia zomrel, Abbásovský kalifát upadol do občianskej vojny. Harún al-Rašíd si za nového kalifa vybral svojho syna al-Amina, ale jeho ďalší syn al-Ma'mun mal podobné ambície. Al-Ma'mun získal podporu niektorých šľachtických rodov a robil si nárok na trón a po dvojročnom obliehaní hlavného mesta v Bagdade al-Amin zahynul a al-Ma'mun sa v roku 813 ujal trónu. Nasledujúcich 20 rokov vládol v relatívnom pokoji, hoci bol nútený potláčať miestne povstania podnietené Byzantíncami. Al-Ma'mun, aby sa odvďačil svojim spojencom, vytvoril autonómny región Chorásán v severovýchodnej Perzii plný perzských šľachtických rodov.
Hoci učenci môžu stále diskutovať o jeho dedičstve, nikto nemôže spochybniť, že hoci Harún al-Rašíd politicky neposunul Abbásovský kalifát dopredu a možno ho vlastne obviňovať z jeho konečného zániku, jeho dôraz na umenie a kultúru priviedol kalifát do islamského zlatého veku a vytvoril romantizovaný obraz arabského vládcu v ľudových rozprávkach v celej východnej a západnej kultúre.
