The Hagiographer and the Avatar
V tejto životopisnej štúdii Antonio Rigopoulos skúma základnú úlohu hagiografa v charizmatickom náboženskom hnutí: v tomto prípade v postsekulárnom, kozmopolitnom spoločenstve indického guru Sathya Sai Baba.
Hagiograf gurua, Narayan Kasturi, bol už v čase svojho prvého stretnutia so Sathya Sai Babom v roku 1948 významným literátom. Obaja spolu žili v guruovej pustovni viac-menej nepretržite od roku 1954 až do Kasturiho smrti v roku 1987.
Napriek Kasturiho vplyvnej hagiografii Sathyam Sivam Sundaram sa samotnému hagiografovi a jeho významu pre hnutie venovalo málo vedeckej pozornosti. Rigopoulos pri podrobnom opise Kasturiho vzťahu k Sathjá Sái Babovi zdôrazňuje, že hagiografova práca nebola podriadená guruovej definícii seba samého. Jeho rozhovory so svätým mužom mali skôr vzájomný a posilňujúci vplyv, čo viedlo k vytvoreniu jednotného kánonu.
Navyše Kasturiho schopnosť plniť rôzne funkcie hagiografa úspešne sprostredkovala vzťah medzi guruom a jeho nasledovníkmi. Na základe dlhoročného výskumu hnutia, ako aj rozhovorov so samotným Kasturím táto kniha prehlbuje naše chápanie tejto významnej panindickej osobnosti a jeho charizmatického náboženského hnutia.
