Nová poézia od Molly Kugelovej spája bylinkárstvo a smútok.
Dalo by sa povedať, že v tomto veku, antropocéne, nemôžeme hovoriť o smútku bez toho, aby sme smútili aj za zemou. Ako povedala poetka a esejistka Helen McDonaldová: Hovoriť o prírode znamená otvoriť sa neustálemu smútku. Spojením dvoch zdanlivo nesúrodých textov v rámci značne odlišných disciplín, herbára z 18. a 19. storočia, ako aj príručky pre pozostalých, sa kniha pokúša diskutovať o smútku, o smútku, ktorý hovorkyňa prežíva nad smrťou svojho brata v mladom veku a nad nedávnou smrťou svojho otca. Aby pochopila cyklickosť života a hľadala odpovede, obracia sa hovorkyňa k svetu prírody, ako aj k ženám, ktoré tu boli pred ňou, k prírodovedcom a umelcom, ktorí boli nekonečne fascinovaní svetom okolo seba, prežívali úžas a úctu v botanike a celej prírode, chápali biocentrickú jednotu, snažili sa nás varovať.
Molly Kugelová napísala dielo potrebné práve pre túto chvíľu, práve pre túto chvíľu nebezpečenstva: "Medzitým, čo svet horí... musíme bilancovať. Kugelová sa od Emily Dickinsonovej aj Rachel Carsonovej dozvedela, v akom zázraku a nebezpečenstve žijeme. A toto je hlboko osobné videnie, ktoré sa oslavuje. Ponúka knihu postrehov o pozorovaní, o tom, ako súvisí veda o svete a smútok za ním - žiadna kniha, ktorú poznám, sa neviaže tak dôverne, no, dôverne, k osudu prírody tak zničujúco ako GROUNDCOVER. --Bin Ramke, autorka knihy Earth on Earth.
Poézia.