Grooming, klebety a vývoj jazyka

Recenzie čitateľov

Kniha Robina Dunbara „Grooming, Gossip, and the Evolution of Language“ skúma evolúciu jazyka a jeho úlohu pri vytváraní sociálnych väzieb a predpokladá, že jazyk sa vyvinul ako náhrada za grooming vo väčších ľudských skupinách. Autorove teórie sú dobre podložené údajmi a poskytujú hlboké vysvetlenia o ľudskom správaní, komunikácii a dynamike sociálnych skupín.

⬤ Informatívny a pútavý štýl písania
⬤ predstavuje inovatívne teórie podložené vedeckými údajmi
⬤ ponúka jedinečný pohľad na evolúciu ľudského jazyka a sociálneho správania
⬤ poskytuje praktické poznatky o skupinovej dynamike a organizácii
⬤ pokrýva široké spektrum tém, ktoré sa týkajú jazyka, psychológie a evolúcie
⬤ obsahuje zaujímavé anekdoty a pozorovania zo správania primátov aj ľudskej spoločnosti.

⬤ Niektorí recenzenti považovali zameranie na grooming za príliš zdôraznené
⬤ kritizovali odmietanie alternatívnych teórií týkajúcich sa pôvodu jazyka
⬤ vnímali samoľúbosť pri odmietaní opačných názorov
⬤ niektoré argumenty sa môžu javiť ako špekulatívne bez definitívnych dôkazov
⬤ niekoľko čitateľov poznamenalo, že názov môže byť zavádzajúci, pokiaľ ide o obsah knihy.

(na základe 25 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Grooming, Gossip, and the Evolution of Language

Obsah knihy:

Aký veľký mozog máme na to, koľko rozprávame. Je to evolučná hádanka, ktorá konečne dáva zmysel v tejto zaujímavej knihe o tom, čo urobili klebety pre náš zhovorčivý druh. Psychologička Robin Dunbarová sa na klebety pozerá ako na nástroj spoločenského poriadku a súdržnosti - podobne ako na nekonečnú starostlivosť, ktorou sa naši bratranci primáti starajú o svoje sociálne vzťahy.

Opice a opice, najbližší príbuzní ľudstva, sa od ostatných zvierat líšia intenzitou týchto vzťahov. Ich starostlivosť nie je ani tak o hygiene, ako o upevňovaní väzieb, nadväzovaní priateľstiev a ovplyvňovaní ostatných primátov. Pre prvých ľudí však starostlivosť ako cesta k spoločenskému úspechu predstavovala problém: vzhľadom na veľké sociálne skupiny, ktoré tvorilo približne 150 ľudí, by naši prví predkovia museli stráviť takmer polovicu času vzájomnou starostlivosťou - čo je nemožné bremeno. Dunbar naznačuje - a jeho výskum, či už v oblasti primatológie, alebo v oblasti klebetenia, to potvrdzuje -, že ľudia vyvinuli jazyk, aby slúžil rovnakému účelu, ale oveľa efektívnejšie. Zdá sa, že na rozprávaní, ktoré drží pohromade rôznorodú, dynamickú skupinu - či už ide o lovcov a zberačov, vojakov alebo kolegov z práce - nie je nič nečinné.

Antropológovia dlho predpokladali, že jazyk sa vyvinul vo vzťahoch medzi mužmi počas činností, ako je lov. Dunbarove originálne a mimoriadne zaujímavé štúdie naznačujú niečo iné: že jazyk sa v skutočnosti vyvinul ako reakcia na našu potrebu udržiavať aktuálne informácie s priateľmi a rodinou. Potrebovali sme konverzáciu, aby sme zostali v kontakte, a stále ju potrebujeme spôsobom, ktorý neuspokojí telekonferencia, e-mail ani žiadna iná komunikačná technológia. Ako ukazuje Dunbar, neosobný svet kyberpriestoru nenaplní našu prvotnú potrebu osobného kontaktu.

Kniha Grooming, Gossip, and the Evolution of Language ponúka provokatívny pohľad na to, čo nás robí ľuďmi, čo nás spája a čo nás rozdeľuje, od hnidopišstva šimpanzov až po naše rozhovory počas prestávky na kávu, od neurovedy až po paleoantropológiu.