Hodnotenie:
Kniha Elizabeth Smartovej „Pri hlavnej stanici som si sadla a plakala“ vyvoláva u čitateľov silné reakcie, od obdivu k jej poetickej próze a emocionálnej hĺbke až po kritiku za jej spletitý a príliš dramatický štýl. Skúma témy lásky prostredníctvom hlboko osobného a intenzívneho rozprávania, ktoré niektorí považujú za nádherne spracované, zatiaľ čo iní ho považujú za prefíkané a zmätočné.
Výhody:Čitatelia ocenili bohatý, poetický jazyk a emocionálnu intenzitu knihy, pričom si všimli jej presvedčivé skúmanie zložitosti lásky. Mnohí obdivujú jej jedinečný štýl a opisujú ju ako zážitok, ktorý presahuje tradičnú formu rozprávania, s momentmi hlbokej krásy a lyrického písania.
Nevýhody:Kritici poukazovali na to, že kniha môže byť príliš dramatická a spletitá, pričom niektorí ju označovali za príliš „fialovú“ a bez jasnej zápletky. Viacerí recenzenti ju považovali za znepokojujúcu alebo vyšinutú, spochybňovali jej originalitu a prepojenie s inými literárnymi dielami. Niektorí čitatelia mali pocit, že písanie je izolované a samoúčelné, čo sťažuje zapojenie sa do príbehu.
(na základe 79 čitateľských recenzií)
By Grand Central Station I Sat Down and Wept
Vášnivý fiktívny príbeh Elizabeth Smartovej o jej intenzívnom milostnom vzťahu s básnikom Georgeom Barkerom, ktorý Angela Carterová opísala ako „ako Madame Bovary, ktorú zasiahol blesk...
Majstrovské dielo“.