Gramatické systémy bez jazykových hraníc

Pôvodný názov:

Grammatical systems without language borders

Obsah knihy:

Súčasný výskum v oblasti gramatickej analýzy a sociolingvistiky poukazuje na dve základné charakteristiky jazyka, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť nezlučiteľné: (1) výskum jazykovej štruktúry poukazuje na vnútornú organizáciu a koherenciu a na fungovanie a interakcie odlišných gramatických systémov, ale (2) sociolingvistický výskum naznačuje, že jazykové hranice a ohraničené „jazyky“ sú kontrafaktuálne sociálne konštrukcie, ktoré nemôžu zachytiť rozmanitosť a plynulosť skutočného používania jazyka. Zdá sa, že to predstavuje niečo ako „kvantovo-lingvistický“ paradox: jazykové systémy nie sú skutočné (sú to len ideologické konštrukcie), ale zároveň sú odrazom skutočnej štruktúry.

Táto kniha ukazuje, ako možno tento paradox vyriešiť prostredníctvom architektúry, ktorá umožňuje gramatické systémy bez toho, aby predpokladala hranice jazykov: táto architektúra kladie do centra jazykovej systémovosti skôr komunikačné situácie než jazyky, zatiaľ čo pomenované jazyky sú zachytené ako voliteľné sociolingvistické indexy. Tento prístup vychádza z poznatkov o „voľnom“ jazyku, ktorý je metaforou pre jazyk v prostredí, ktoré je menej obmedzené monoglosnou ideológiou.

Autor sa zaoberá štyrmi rôznymi druhmi prostredí: mestskými trhmi, prostredím jazykového dedičstva, multietnickými rovesníckymi skupinami dospievajúcich a digitálnymi sociálnymi médiami. Hlavné ponaučenia, ktoré si možno z takéhoto voľného jazykového prostredia vziať, sú: (1) komunikačné situácie podporujú jazykovú diferenciáciu, a preto môžu byť základom pre plynulé registre; (2) gramatická systematickosť je založená na komunikačných situáciách a nevyžaduje viazané jazyky a jazykové hranice; (3) pomenované „jazyky“ môžu vzniknúť ako sociálne ukazovatele signalizujúce príslušnosť, ale je to voliteľný, nie nevyhnutný vývoj.