Boh ako rozum ponúka prehľad ústredných otázok filozofie náboženstva na základe objektívneho idealizmu.
V tejto perspektíve sa Boh neobjavuje ako vonkajšia autorita, ktorá sa zjavuje prostredníctvom prejavov vôle a zázrakov, ale ako jadro všetkých racionálnych tvrdení, ktoré nemožno redukovať ani naturalisticky, ani konštruktivisticky. Na jednej strane sa mnohostranné texty priamo zaoberajú témami filozofie náboženstva, ako sú pojem milosti, učenie o Trojici, problém teodicey, problém správnej interpretácie Biblie alebo povaha medzináboženských dialógov z perspektívy náboženstva rozumu; na druhej strane sa skúmajú dôsledky náboženského výkladu skutočnosti pre problémy teleológie, slobody, tela a duše, pojmu ducha a historického vzniku ateizmu.
