Globálny kapitalizmus a kríza demokracie

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Global Capitalism and the Crisis of Democracy

Obsah knihy:

Demokracia je v kríze, od ulíc Fergusonu až po boj v Grécku. Na celom svete milióny ľudí trpia pod neoliberalizmom a úspornými opatreniami, ale nie sú schopní prinútiť svoje vlády, aby sa zaoberali ich potrebami.

Demokracia je v podstate o vzťahoch medzi štátom, trhmi a občianskou spoločnosťou. Pokusy o umelé potlačenie funkcií ktorejkoľvek z týchto inštitúcií vedú k politickým, sociálnym a hospodárskym problémom, ktoré vedú k neriešiteľným rozporom a k prípadnému zlyhaniu. Táto kniha sa zaoberá skúmaním kapitalistickej demokracie, globalizáciou a vznikom nadnárodnej kapitalistickej triedy potrebnej na vypracovanie stratégie na realizáciu demokracie mimo jej súčasnej slepej uličky.

Raný kapitalizmus obsahoval rozpor medzi vlastníckymi právami a ľudovou demokraciou.

V americkej a francúzskej revolúcii došlo k spojenectvu medzi kapitalistickou triedou, farmármi, remeselníkmi a robotníkmi. Demokracia bola triednym kompromisom založeným na politickej rovnováhe medzi masami a novou vládnucou elitou.

Toto napätie spustilo neustály konflikt o demokratické práva. Keď sa nadnárodná kapitalistická trieda spojila do hegemonistického bloku, jej projektom bolo pretvoriť národný štát tak, aby slúžil globálnym trhom, a potlačiť demokratické vstupy občianskej spoločnosti. To viedlo k rastúcej sociálnej kríze, ktorú globálny kapitalizmus nedokáže vyriešiť.

Socializmus sa objavil ako alternatíva ku kapitalizmu a sľuboval hospodársku rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Sovietsky systém však centralizoval moc v štáte a potláčal občiansku spoločnosť aj trh. Tým vznikli zásadné hospodárske a sociálne rozpory.

Neúspech vnútornej transformácie nakoniec viedol ku kolapsu. Pokiaľ ide o anarchizmus, jeho teória ignoruje úlohu štátu a odmieta trh, čím vytvára obmedzenú ideológiu sociálnej zmeny, ktorá nedokáže vytvoriť životaschopnú alternatívu.

Nástupnícky systém musí uznať vzťahy medzi štátom, trhom a občianskou spoločnosťou a usilovať sa o vyváženie prirodzene sa vyskytujúcich protirečení prostredníctvom praktizovania a obnovy demokratických inštitúcií. Rozpory nie sú znakom nefunkčnej spoločnosti, ale živej, prispôsobivej a otvorenej spoločnosti. Kľúčom je uznanie horizontálnej demokracie ako štruktúry na riešenie konfliktov.

Vlastníctvo pracovníkov a družstvá môžu byť prvým krokom pri budovaní takejto spoločnosti, popri udržateľnej ekonomike, protagonistickej demokracii a štátnom verejnom financovaní.