Gitanjali

Recenzie čitateľov

Kniha poézie, najmä preklad básne Rabindranátha Tagoreho Gitandžali od Williama Radiceho, je chválená pre svoju lyrickú kvalitu a duchovnú hĺbku, hoci niektoré vydania sú kritizované za zlé formátovanie a chýbajúce názvy básní. Čitatelia oceňujú hlboké spojenie s božstvom a krásu Tagoreho diela, ale vyjadrujú sklamanie nad organizáciou a prezentáciou básní v niektorých vydaniach.

⬤ Lyrické a krásne preklady, ktoré básňam prinavracajú piesňovú kvalitu
⬤ duchovná a reflexívna poézia, ktorá hlboko rezonuje
⬤ mnohí čitatelia ju považujú za hodnotnú zbierku, ku ktorej sa často vracajú
⬤ Tagoreho dielo vnímajú ako nadčasové a aktuálne pre ľudstvo
⬤ niektoré vydania majú dobré ilustrácie.

⬤ V niektorých vydaniach chýbajú názvy básní a správne formátovanie, čo sťažuje orientáciu
⬤ problémy s pixelovými obrázkami
⬤ obavy z potenciálne neupravených alebo nelegálne reprodukovaných vydaní
⬤ niektorí čitatelia považujú dĺžku a neprehľadnosť textu za náročnú
⬤ častou sťažnosťou je absencia obsahu alebo nadpisov oddielov.

(na základe 244 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

"Gitandžali" alebo obetné piesne je zbierka básní, ktorú napísal Rabindranáth Tagore. Tieto básne sú predovšetkým zbožné, s mystickou aurou a sublimovanou extázou.

Sú to myšlienky vidiaceho a dokonalé spojenie krásy a pravdy v poézii z pera najväčšieho básnika modernej Indie. W. B.

Yeats pri predstavovaní tohto neveľkého zväzku Západu napísal: "(Hoci sú) dielom najvyššej kultúry, predsa sa javia ako výrastok obyčajnej pôdy, rovnako ako tráva a rákosie. Tradícia, v ktorej je poézia a náboženstvo to isté, prešla stáročiami, zozbierala od učencov i neučencov metafory a emócie a priniesla späť k davom myšlienky učencov a vznešených." Za túto zbierku získal Tagore v roku 1913 Nobelovu cenu za literatúru.