Germanos II, Patriarch of Constantinople (1223-1240): Select Sermons
Germanos II (1223 - 40) bol pravoslávnym patriarchom Konštantínopolu v kritickom období po jeho páde v roku 1204 do štvrtej križiackej výpravy, keď sa zdalo, že Byzancia je odsúdená na bezvýznamnosť, pretože jej cisár a patriarcha sa snažili prežiť v tienistom exile v Nikáji. Hlavným úspechom Germanosa II.
bolo, že svojmu úradu dodal nový obsah tým, že získal uznanie svojej ekumenickej autority nielen od spoločenstva pravoslávnych cirkví, ale mlčky aj od samotného pápežstva. Týmto spôsobom obnovil aj kúsok prestíže cisárskej hodnosti. Akokoľvek pozoruhodný bol jeho odkaz, súčasníci i moderná veda ho zväčša neuznali.
Prečo sa spomienka na jeho dielo nezachovala lepšie, je hádankou, ku ktorej kľúč ponúkajú jeho neprávom zanedbávané kázne. Odhaľujú drsnú povahu, ktorej skromný pôvod ho staval do sporu s dvorskou šľachtou i vyšším klérom. Viac ako cirkevná správa a vykonávanie liturgie mu záležalo na presadzovaní evanjeliového ideálu prostredníctvom kázania a sociálnej spravodlivosti.
Z konvenčného hľadiska bol rozpačitým človekom, na ktorého bolo najlepšie zabudnúť. Dvadsaťjeden kázní, ktoré sú tu preložené, neboli, ako to často bývalo, cvičeniami v belles-lettres, ale sústavným úsilím o uskutočnenie sociálnej aj morálnej reformy ako predpokladu znovuzískania Konštantínopola od Latincov. Dajú sa porovnať s kázňami Jána Zlatoústeho, ktorého vplyv je zrejmý v tom, ako Germanos II.
využíval svoje kázne na vytvorenie dialógu s poslucháčmi. Tento nový preklad zanedbávaného prameňa vrhá svetlo na prekvapivé prežitie Byzancie v kritickom momente jej dejín.
