Genocide as Social Practice: Reorganizing Society Under the Nazis and Argentina's Military Juntas
Genocída nielen vyhladzuje ľudí, ale aj ničí a reorganizuje sociálne vzťahy, pričom ako metódu používa teror. V knihe Genocída ako sociálna prax sa sociológ Daniel Feierstein zaoberá politikou štátom podporovanej represie, ktorú argentínska vojenská diktatúra uplatňovala voči politickým oponentom v rokoch 1976 - 1983, a politikou, ktorú Tretia ríša uplatňovala v rokoch 1933 - 1945. Podobnosti nenachádza v rozsahu hrôzy, ale v cieľoch páchateľov.
Nacisti sa uchyľovali k nemilosrdným metódam sčasti preto, aby potlačili nesúhlas, ale ešte dôležitejšie bolo reorganizovať nemeckú spoločnosť na Volksgemeinschaft, teda ľudové spoločenstvo, v ktorom by rasová solidarita údajne nahradila triedny boj. Situácia v Argentíne je ozvenou tejto situácie. Po uchopení moci v roku 1976 argentínska armáda opísala svoj vlastný program násilných zmiznutí, mučenia a vrážd ako "proces národnej reorganizácie" zameraný na prestavbu spoločnosti podľa "západného a kresťanského" vzoru.
Podľa Feiersteina možno genocídu považovať za technológiu moci - formu sociálneho inžinierstva -, ktorá vytvára, ničí alebo reorganizuje vzťahy v danej spoločnosti. Ovplyvňuje spôsoby, akými rôzne sociálne skupiny konštruujú svoju identitu a identitu iných, a tým formuje spôsob, akým sa tieto skupiny vzájomne ovplyvňujú. Feierstein vytvára kontinuitu medzi "reorganizujúcou genocídou", ktorú ako prví praktizovali nacisti v koncentračných táboroch, a jej komplexnejšou verziou -- komplexnou z hľadiska symbolického a materiálneho uzatvárania sociálnych vzťahov -- neskôr uplatňovanou v Argentíne. V závere sa zamýšľa nad tým, ako vytvoriť politickú kultúru schopnú čeliť týmto trendom a vzdorovať im.
Kniha Genocída ako sociálna prax bola prvýkrát publikovaná v Argentíne v španielčine a odvtedy bola preložená do mnohých jazykov, vrátane tohto anglického vydania. Kniha poskytuje osobitý a cenný pohľad na genocídu cez optiku Latinskej Ameriky, ako aj Európy.
