Gayfriendly: Acceptance and Control of Homosexuality in New York and Paris
Čo znamená byť gayfriendly? Mať homosexuálnych priateľov, podporovať homosexuálne manželstvá, zostať bez obáv, keď sa syn alebo dcéra prizná? Chodiť do gay barov alebo spochybňovať vlastnú sexuálnu orientáciu? Neexistuje jediný model „gayfriendliness“, ale skôr rôzne postoje, ktoré sa líšia v závislosti od veku, pohlavia, krajiny a životných okolností.
Akceptácia homosexuality nesporne vzrástla a homosexualita sa čoraz viac považuje za jednu z foriem sexuality. V tejto liberálnej vízii je však zakotvená perspektíva, ktorá je ešte znepokojujúcejšia. Sylvie Tissotová na základe rozhovorov s heterosexuálmi v liberálnych štvrtiach Park Slope v New Yorku a Marais v Paríži ukazuje, že stereotypy pretrvávajú a kontrola gejov a lesieb nezmizla. Akceptácia je zameraná na tých, ktorí majú rovnaké sociálno-ekonomické zázemie, ktorí vyhlasujú, že chcú napodobňovať tradičné normy rodinného života, a ktorí nekladú žiadne iné požiadavky.
Homosexuáli musia byť normálni, ale nie úplne, podobní a zároveň odlišní, aby spĺňali nie vždy vedomé podmienky prijateľnosti.
Homosexualita dokázala rozptýliť násilie a diskrimináciu a sprevádzala vynález menej konvenčného života. Ako však ukazuje Tissot, ešte sa neoslobodila z pazúrov heterosexuálnej dominancie, ktorá stále štruktúruje našu spoločnosť a naše myslenie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)