Gabrielov umelecký vývoj tvárou v tvár smrti v poviedke Jamesa Joycea Mŕtvy"“

Pôvodný názov:

Gabriel's Artistic Development in the Face of Death in James Joyce's Short Story The Dead""

Obsah knihy:

Seminárna práca z roku 2017 z predmetu Anglický jazyk a literatúra - Literatúra, LMU Mníchov, jazyk: Mníchov, 2007, s. 1.

Abstrakt: Pri čítaní eseje o poviedke Jamesa Joycea "Mŕtvi" sa človek okamžite stretáva s najrôznejšími interpretáciami jej konca, keďže sa veľmi líši od zvyšku textu a môže byť dokonca vnímaný ako poetický. Gabrielovo zjavenie má zrejme pre čitateľov Jamesa Joycea prvoradý význam. Táto seminárna práca odpovie na otázku, prečo je to tak.

Preto je potrebné pochopiť extrémny vývoj Gabriela v rámci príbehu. Táto práca tvrdí, že Gabriel, na začiatku skôr egocentrický, sa ku koncu príbehu, keď je po zjavení svojej ženy nejakým spôsobom vyzvaný mŕtvym, vyvíja na chápajúceho umelca.

Ako prezrádza už názov poviedky, smrť hrá v texte obrovskú úlohu, najmä keď spôsobí Gabrielovo konečné osvietenie. Na dokázanie tejto tézy sa v texte najprv nájdu a interpretujú všetky narážky na smrť, ktoré fungujú ako rámec pre pochmúrne jadro odhalené na konci, a tým otvárajú cestu ku Gabrielovmu estetickému vývoju. Potom sa bude skúmať umelecké predpoklady hlavnej postavy pred bodom zlomu, ktorý znamená zmenu jej estetických názorov.

V poslednej kapitole bude Gabrielova premena na umelca bližšie objasnená s dôrazom na jeho meniacu sa recepciu všadeprítomného snehu, ktorý sa mení na poetický symbol smrti. Motív snehu spája umenie a smrť, a preto anticipuje estetickú premenu v názoroch hlavnej postavy ku toľko diskutovanému koncu poviedky.