Fúrie: Násilie a teror vo francúzskej a ruskej revolúcii

Recenzie čitateľov

Kniha „The Furies: V knihe „Fúrie“ (The Violence and Terror in the French and Russian Revolutions) sa nachádza komparatívna analýza Francúzskej revolúcie (1789) a Ruskej revolúcie (1917), ktorá sa zameriava na témy teroru a brutality, ktoré boli použité na nastolenie nových režimov. Čitatelia oceňujú hĺbku analýzy a skúmanie zložitých tém, ako je násilie, pomsta a ideológia, hoci niektoré kritiky uvádzajú slabé miesta v predložených argumentoch.

Kniha ponúka hlbokú komparatívnu analýzu oboch revolúcií, skúma komplexné témy diferencovaným spôsobom a podnecuje k premýšľaniu o povahe násilia v revolúciách. Mnohí ocenili jej akademickú prísnosť a schopnosť odpovedať na rôzne historické otázky.

Niektorí recenzenti považovali tézy za silné, ale tvrdili, že celková argumentácia v knihe je slabá. Kritizovali spoliehanie sa na sekundárne zdroje a organizáciu materiálu, ktorá nemusí účinne sprostredkovať zamýšľané témy.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Furies: Violence and Terror in the French and Russian Revolutions

Obsah knihy:

Veľkú romantiku a strach z krvavej revolúcie - zvláštnu zmes idealizmu a teroru - nahradila slepá viera v nekrvavú expanziu ľudských práv a globálneho kapitalizmu. V rozpore s históriou sa násilie odmieta ako zriedkavé, nemorálne a kontraproduktívne. Významný historik Arno J. Mayer, ktorý argumentuje proti tomuto rozšírenému želaniu, sa vracia k dvom najbúrlivejším a najvplyvnejším revolúciám modernej doby: Francúzskej revolúcii z roku 1789 a Ruskej revolúcii z roku 1917.

Hoci tieto dva prevraty vznikli v odlišných prostrediach, mali podobný priebeh. Myšlienky a jazyk osvietenského Francúzska boli výdobytkami západnej civilizácie, inteligencia cárskeho Ruska stála na jej okraji. Obe revolúcie sa začali ako povstania sľubujúce boj proti nerozumu, nespravodlivosti a nerovnosti; obe zmietli staré režimy a vzopreli sa zavedeným náboženstvám v spoločnostiach, ktoré boli z 85 % roľnícke a negramotné; obe znamenali desivý návrat potlačenej pomsty. V rozpore s prevládajúcim presvedčením Mayer tvrdí, že ideológie a osobnosti neovládali udalosti. Vlna násilia skôr premohla politických aktérov, ktorí prevzali moc a boli bez kormidla. Ani tie najlepšie plány nedokázali zastaviť chaos, ktorý im zároveň prospieval aj ich pohltil. Mayer tvrdí, že sme ignorovali podstatnú súčasť všetkých revolúcií: odpor voči revolúcii, domáci aj zahraničný, ktorý pomáha poháňať špirálu teroru.

V rozsiahlom a zároveň podrobnom porovnaní dvoch svetových nadnárodných revolúcií Mayer sleduje ich vývoj - od francúzskej Deklarácie práv človeka a boľševickej Deklarácie práv pracujúcich a vykorisťovaných más; eskaláciu počiatočného násilia do vlády teroru v rokoch 1793 - 1995 a 1918 - 21; rozklad hegemónnych cirkví a náboženstva oboch spoločností; externalizáciu teroru prostredníctvom napoleonských vojen a jeho internalizáciu v sovietskom Rusku v podobe Stalinovho teroru v jednej krajine. Mayer kriticky využíva starú i novú teóriu, prelamuje neoverené predpoklady a prevládajúce diskusie o atribútoch týchto konkrétnych revolúcií, aby nastolil širšie a znepokojivejšie otázky o povahe revolučného násilia, ktoré sa zúčastňuje na nových základoch.