Hodnotenie:
Kniha skúma prínos a vzájomné pôsobenie Freuda, Adlera a Junga v oblasti psychológie, pričom sa zameriava predovšetkým na Freudov vplyv. Hoci poskytuje poučné poznatky a prezentuje výnimočnú vedeckú prácu, zároveň sa výrazne prikláňa k obhajobe Freuda, pričom analýza Adlera a Junga zostáva trochu nedotiahnutá.
Výhody:⬤ Poučné a pútavé; stojí za prečítanie.
⬤ Ponúka svieži pohľad na psychoanalytickú teóriu s dôkladným výskumom.
⬤ Veľmi čitateľný štýl prózy.
⬤ Nepostrádateľný pre pochopenie odborných interakcií medzi Freudom, Adlerom a Jungom a ich vplyvu na psychológiu.
⬤ Zaujímavé anekdoty a korešpondencia, ktoré poskytujú nové perspektívy.
⬤ Primárne zameranie na Freuda môže ponechať Adlerov a Jungov prínos nedostatočne preskúmaný.
⬤ Pokusy obhajovať Freuda môžu viesť k zaujatosti voči Adlerovi a Jungovi, čím sa kniha zdá byť neúplná.
⬤ Niektorým čitateľom môže analýza pripadať nevyvážená a nemusí sa dostatočne venovať kritike Freuda.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Freud, Alder, and Jung: Discovering the Mind
Walter Kaufmann dokončil tento tretí a posledný diel svojej prelomovej trilógie krátko pred svojou smrťou v roku 1980. Trilógia je zavŕšením jeho celoživotného štúdia, písania a vyučovania. Tento záverečný zväzok obsahuje Kaufmannovu poctu Sigmundovi Freudovi, ktorý podľa neho urobil pre objavenie a objasnenie ľudskej mysle toľko ako nikto iný. Kaufmannova vlastná analytická brilantnosť sa zdá byť vhodným odrazom Freudovej brilantnosti a jeho bystrý komentár robí Freudovi vhodnú spoločnosť.
Kaufmann sleduje intelektuálnu tradíciu, ktorá vyvrcholila Freudovým spojením analytického vedeckého myslenia s humanistickým vhľadom, čím vznikla "poetická veda o mysli". Tvrdí, že napriek Freudovmu veľkému úspechu a sláve boli jeho dielo a osoba často nepochopené a nespravodlivo očierňované, stali sa obeťou zlých prekladov a nepriateľských kritikov. Kaufmann vyvracia niektoré mýty, ktoré Freuda obklopujú a poškodzujú jeho povesť. Dáva si záležať na tom, aby ukázal, aký nedogmatický, otvorený diskusii a skromný Freud v skutočnosti bol.
Kaufmann sa snaží brániť Freuda pred útokmi jeho dvoch najvýznamnejších odpadlíckych žiakov, Alfreda Adlera a Carla Gustava Junga. Adler sa ukazuje ako žiarlivý, nepriateľský a nevďačný, zmätený mysliteľ a neschopný spisovateľ, ktorému pozoruhodne chýba sebapoznanie. Jung sa v Kaufmannovom zobrazení javí ako nepríťažlivý, malicherný a závistlivý človek, antisemita, nejasný a obskurný mysliteľ a podobne ako Adlerovi mu chýba vhľad do seba samého. Freud, naopak, podľa neho prejavil veľkú ušľachtilosť a veľký vhľad do seba samého a do svojich nepoddajných žiakov v priebehu ich slávnych pádov.
