Zdanlivo náhodné a spontánne línie a útvary na obrazoch Florina Kompatschera pripomínajú vzdušné súhvezdie jednotlivých, ale navzájom si zodpovedajúcich komiksových panelov. V poslednom čase to dotiahol do extrému a rozvinul do priestorovo vnímateľného, prístupného konštruktu vo svete symbolov - od panelovej maľby a nástennej maľby až po sochársky formované lineatúry.
Ďalším bádateľom fenoménu vizuálnej subjektivity je Albert Oehlen - obaja maliari, Kompatscher aj Oehlen, sa navzájom poznajú a oceňujú a Oehlen podobne konfrontuje nemenne dominujúcu abstrakciu svojej maľby s izolovanými figurálnymi prvkami. Obaja tak rušia tradíciu, ktorá abstrakciu vnímala v prísnej opozícii voči iluzionistickému reprezentativizmu v maľbe.
Oehlen pre to vymyslel nádherný termín post-nereprezentatívnosť; u Kompatschera ho možno rozšíriť na ešte paradoxnejší pojem post-prereprezentatívnosť. Alebo jednoducho povedané, podľa Merleau-Pontyho: V tomto prípade je to tak, akoby sme mali vedieť, čo presne vidíme.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)