Filozofické korene antikapitalizmu: Eseje o dejinách, kultúre a dialektickom myslení

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Philosophical Roots of Anti-Capitalism: Essays on History, Culture, and Dialectical Thought

Obsah knihy:

Alfred Sohn-Rethel hľadal pôvod filozofickej abstrakcie vo "falošnom vedomí", ktoré priniesla nová peňažná ekonomika gréckej antiky.

V osvietenstve pojmová bariéra, ktorú Kant postavil medzi fenomenálnu realitu a "vec v sebe", vyjadrovala podľa Sohn-Rethela reifikované vedomie prameniace z výmeny tovaru a deľby duševnej a manuálnej práce. Keďže Sohn-Rethel považoval celé dejiny filozofie za poznačené nadčasovou univerzálnou logikou, odmietol Heglovu koncepciu "totality" ako "idealistickú" a Heglovu kritiku kantovského dualizmu ako irelevantnú pre Marxovu kritiku politickej ekonómie.

David Black v titulnej eseji Filozofické korene antikapitalizmu v protiklade k Sohn-Rethelovi naznačuje, že Marxova expozícia fetišizmu tovarov je historicky špecifická pre kapitalistickú výrobu, a preto nemôže vysvetliť pôvod filozofie, ktorý, ako Black ukazuje, zahŕňal rôzne historické vývojové tendencie v gréckej spoločnosti a kultúre, ako aj monetizáciu. Tak ako Hegelova kritika kantovského formalizmu informuje Marxa o kritike kapitálu, Hegelove spisy o tom, ako by správna organizácia práce mohla odstrániť bariéru, ktorú Aristoteles postavil medzi výrobu a "ríšu slobody", predznamenávajú Marxovo úsilie o formuláciu alternatívy ku kapitalizmu. Druhá časť, Kritika situacionistickej dialektiky: umenie, triedne vedomie a reifikácia, sa začína surrealizmom, ktorého "zmiznutie" ako revolučnej umeleckej a spoločenskej sily sa Guy Debord a situacionisti snažili napraviť nahradením poézie umenia poéziou života.

Black okrem toho, že vyzdvihuje Debordove úspechy v teórii i praxi, poukazuje aj na jeho filozofické nedostatky a dáva ich do súvislosti s Debordovým neskorším "pesimistickým" hodnotením možnosti revolučného triedneho vedomia v globalizujúcom sa kapitalizme. Štyri eseje v tretej časti sa zaoberajú aristotelovským anarchizmom, ambivalentným dedičstvom Lukacsovej teórie reifikácie, hegelovsko-marxistickou koncepciou "absolútnej negativity" ako "revolúcie v permanencii" Raye Dunajevskej a filozofickou výzvou Gillian Roseovej voči postmodernizmu aj "tradičnému" marxizmu.