Filozofia hororu

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka kombináciu špičkových hororových postrehov a filozofickej kritiky, ale trpí nerovnomernou hĺbkou esejí, pričom niektoré sú viac poučné ako iné. Hoci je prístupná a podnecuje k zamysleniu, niektoré súvislosti s filozofiou môžu niektorým čitateľom pripadať povrchné.

⬤ Stav bol podľa opisu a doručenie bolo rýchle.
⬤ Podnetné eseje, ktoré sú prístupnejšie, než sa očakávalo.
⬤ Vyzdvihuje zaujímavé témy týkajúce sa hororu a každodenného života.
⬤ Obsahuje poznatky z psychológie a filozofie súvisiace s hororom.
⬤ Odporúčame pre tých, ktorí majú záujem pochopiť nuansy toho, čo ľudí desí.

⬤ Niektoré eseje majú slabé prepojenie s filozofiou, čo vedie k povrchným analýzam.
⬤ Prvé eseje nemusia ponúknuť hlbšie poznatky nad rámec toho, čo už vyjadrujú filmy.
⬤ Celkové prepojenie so seriálom môže niektorým čitateľom pripadať slabé.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Philosophy of Horror

Obsah knihy:

Diváci hororov, ktorí sedia ako prikovaní a s napätím čakajú, čo sa stane ďalej, túžia po strachu a vzrušení, ktoré vyvoláva desivý príbeh; ich očakávanie je hmatateľné. Zároveň si však s úľavou vydýchnu, keď sa dej skončí, keď môžu zavrieť knihy alebo opustiť kino.

Či už ide o vážny, gýčový, desivý alebo smiešny horor, nielenže vzrušuje zmysly, ale vyvoláva aj hlboké otázky o strachu, bezpečnosti, spravodlivosti a utrpení. Od literatúry a mestských legiend až po film a televíziu sa horor vďaka svojej schopnosti vzrušovať stal neoddeliteľnou súčasťou modernej zábavy. Thomas Fahy a dvanásť ďalších vedcov odhaľuje základné témy tohto žánru v knihe Filozofia hororu.

Autori, ktorí sa podieľajú na skúmaní vyvíjajúcej sa úlohy hororu, skúmajú diela ako Frankenstein (1818) Mary Shelleyovej, hororové filmy z 30.

rokov 20. storočia, romány Stephena Kinga, adaptáciu Osvietenia (1980) Stanleyho Kubricka a Psycho (1960) Alfreda Hitchcocka.

Skúmajú sa aj diela, ktoré boli vo filozofických kruhoch zväčša ignorované, vrátane Chladnokrvne (1965) Trumana Capoteho, Parfum (1985) Patricka S. Skinda a Úzke izby (2005) Jamesa Purdyho. Analýza sa vzťahuje aj na súčasné formy populárnych hororov a "torture-horrorov" posledného desaťročia, vrátane Saw (2004), Hostel (2005), The Devil's Rejects (2005) a The Hills Have Eyes (2006), ako aj na pretrvávajúcu popularitu hororu na malej obrazovke.

Filozofia hororu oslavuje zvláštne, podmanivé a znepokojujúce prvky hororu, pričom sa opiera o interpretačné prístupy ako feministická, postkoloniálna, marxistická a psychoanalytická kritika. Kniha vyzýva čitateľov, aby sa zamysleli nad rôznymi prejavmi a premenami hororu od konca 17. storočia a skúmali jeho sociálne, kultúrne a politické funkcie v dnešnej mediálne hladnej spoločnosti.