Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Philoponus: On Aristotle Physics 1.1-3
Až do vydania tejto série pred viac ako pätnástimi rokmi predstavovalo 15 000 zväzkov starogréckych komentárov k Aristotelovi, napísaných najmä v rokoch 200 až 600 n. l., najväčší korpus zachovaných gréckych filozofických spisov, ktoré neboli preložené do angličtiny alebo iných európskych jazykov.
V tejto prvej polovici Filoponovej analýzy prvej knihy Aristotelovej Fyziky sú hlavnými témami metafyzické otázky. Úvodná kapitola Aristotelovej Fyziky je abstraktnou úvahou o metodológii skúmania prírody, teda o "fyzike". Aristoteles naznačuje, že je potrebné vychádzať z vecí, ktoré sú známe, ale nejasné, a vyvodzovať presnejšie, ale menej zrejmé princípy, ktoré tvoria skutočné poznanie.
Jeho kontroverzné tvrdenie, že sa má postupovať od všeobecného k konkrétnejšiemu, je príležitosťou na rozsiahlu apologetickú exegézu, typickú pre Filoponovu puntičkársku a trochu pedantnú metódu. Filoponos vysvetľuje zjavný rozpor medzi "didaktickou metódou" (nevyhnutnou vo fyzike) a prísnou demonštratívnou metódou opísanou v Analytikách.
Po 20 stranách 1. kapitoly venuje Filoponos zvyšných 66 strán Aristotelovým námietkam voči dvom významným presokratickým mysliteľom, Parmenidovi a Melissovi.
Aristoteles týchto mysliteľov zaradil na okraj, pretože sa nezaoberali fyzikou, ale spochybňovali samotný základ fyziky. Filoponos skúma Aristotelove tvrdenia o vzťahu medzi vedou a jej axiómami, skúma alternatívne spôsoby formalizácie Aristotelovho vyvrátenia eleatského monizmu a podáva dôslednú kritiku Aristotelovej analýzy údajných omylov eleatikov o jednote a bytí.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)