Hodnotenie:

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Cinema's Bodily Illusions: Flying, Floating, and Hallucinating
Hýbu v nás súčasné veľkorozpočtové blockbustery ako Gravitácia niečím, čo je v podstate rovnaké ako to, čo avantgardné a experimentálne filmy robili viac ako sto rokov? V knihe Cinema's Bodily Illusions, ktorá je silnou výzvou pre mainstreamovú filmovú teóriu, sa dokazuje, že je to tak.
Scott C. Richmond prepája žánre a obdobia tým, že sa najvýraznejšie zameriava na schopnosť filmu vyvolávať ilúzie: pocit, že letíte vesmírom, zažívate 3D bez okuliarov alebo dokonca halucinácie. Tvrdí, že kinematografia je predovšetkým technológiou modulácie vnímania. Predkladá teóriu kina ako proprioceptívnej technológie: kino sa stáva umením tým, že moduluje divákov vtelený zmysel pre priestor. Nefunguje primárne na úrovni intelektu, ale na úrovni tela. Richmond svoju teóriu rozvíja na príkladoch priamej percepčnej ilúzie v kinematografii: halucinačné fenomény blikania vo filme Tonyho Conrada The Flicker, desivé hĺbkové efekty v Anemickom kine Marcela Duchampa, ilúzia telesného pohybu prostredníctvom priestoru na plátne vo filmoch Stanleyho Kubricka 2001, Godfreya Reggia Koyaanisqatsi a Alfonsa Cuarona Gravitácia. Kombinuje pritom poznatky z fenomenológie vnímania Mauricea Merleau-Pontyho a ekologického prístupu k vnímaniu Jamesa J. Gibsona. Výsledkom je jeho osobitá ekologická fenomenológia, ktorá nám umožňuje znovu sa zamerať na percepčnú, a nie reprezentačnú silu filmu.
Argumentujúc proti modernistickým návykom vo filmovej teórii a estetike a s tým súvisiacim vyhláseniam o smrti alebo irelevantnosti kinematografie, Richmond dokazuje, že proprioceptívna estetika kinematografie z nej robí naliehavé miesto súčasného skúmania.