Fenomenológia Merleau Pontyho - Hľadanie hraníc vedomia

Recenzie čitateľov

Kniha je vysoko hodnotená pre dôkladné preskúmanie Merleau-Pontyho filozofie, najmä vo vzťahu k ontologickým otázkam a vývoju jeho myslenia. Vyznačuje sa jasnosťou a hĺbkou analýzy. V recenziách sa uvádza, že hoci ide o vynikajúci zdroj informácií pre záujemcov o fenomenológiu, pre svoju strednú náročnosť nemusí byť vhodná ako prvý úvod do Merleau-Pontyho myšlienok.

⬤ Ponúka komplexnú a jasnú analýzu Merleau-Pontyho filozofie.
⬤ Efektívne sleduje vývoj jeho myšlienok o subjektivite a ontológii.
⬤ Obsahuje cenné poznatky, najmä pokiaľ ide o Merleau-Pontyho neskoršie práce.
⬤ Pútavé pre intelektuálne diskusie medzi čitateľmi, ktorí sa zaujímajú o filozofiu.

⬤ Považuje sa za stredne náročnú, nemusí byť ideálna pre začiatočníkov.
⬤ Niektorým čitateľom sa môže zdať hutná alebo náročná v porovnaní s inými úvodnými textami.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Phenomenology Of Merleau Ponty - A Search For The Limits Of Consciousness

Obsah knihy:

Fenomenológia Merleau-Pontyho je prvou štúdiou svojho druhu, ktorá vyšla v angličtine, a predstavuje sústavné ontologické čítanie Merleau-Pontyho, ktoré sleduje vývoj jeho filozofie bytia od raných prác až po neskoré, nedokončené rukopisy a pracovné poznámky. Merleau-Ponty, ktorý významne prispel k teoretickým základom hermeneutiky, je tu priblížený hermeneuticky.

Väčšina komentátorov sa zhoduje v tom, že ku koncu Merleau-Pontyho filozofia prešla zvláštnou a zaujímavou mutáciou. Presnú povahu tejto mutácie alebo konceptuálneho posunu sa snaží odhaliť táto štúdia. Hoci teda Madison postupuje vo všeobecnosti progresívne, chronologicky, skúma Merleau-Pontyho hlavné diela v poradí ich vzniku, jeho čítanie je ultraregresívne v tom zmysle, že na Merleau-Pontyho skoršie diela nazerá vo svetle novej a záhadnej ontologickej orientácie, ktorá sa objavuje v jeho neskoršom diele. Prínos tohto prístupu spočíva v tom, že, ako poznamenal Paul Ricoeur, umožňuje autorovi odhaliť „anticipujúcu, dutú prítomnosť“ Merleau-Pontyho neskorej filozofie „v ťažkostiach jeho ranej fenomenológie“, takže „sa zjavuje zjednocujúca intencia medzi jeho prvou filozofiou významu a tela a neskorou, ontologickejšou filozofiou. “

Táto kniha sa začína podrobnou štúdiou Merleau-Pontyho dvoch hlavných raných diel, Štruktúra správaniaFenomenológia vnímania. V nasledujúcich troch kapitolách Madison sleduje vývoj Merleau-Pontyho myslenia od začiatku do konca jeho filozofickej kariéry v súvislosti s tromi témami, ktoré francúzskeho fenomenológa osobitne zaujímali: maľba, jazyk, filozofia. V záverečnej kapitole sa usiluje vyjadriť, nakoľko mu to nedokončený stav posledného Merleau-Pontyho diela dovoľuje, nevypovedanú myšlienku tohto diela a najmä diela Viditeľné a neviditeľné. Dôkladne analyzuje Merleau-Pontyho pojem „divokého bytia“ a jeho pokus o vypracovanie „nepriamej“ alebo „negatívnej“ ontológie.

Nakoniec čitateľ uvidí, že Merleau-Ponty svojou sebakritikou a vývojom vo vlastnej fenomenológii priviedol samotnú fenomenológiu k jej hraniciam a k bodu, v ktorom musí ako filozofia vedomia v husserlovskom zmysle prekonať samu seba, ak má zostať verná Husserlovmu cieľu priviesť „skúsenosť k plnému vyjadreniu jej vlastného zmyslu. „ Pretože Madison podrobuje Merleau-Pontyho rovnakému druhu interpretačnej rešerše, ako to urobil Husserl, Roger Cailloise o tejto „jasnej a veľmi ucelenej knihe“ povedal, že „presahuje rámec jednoduchého výkladu a zaslúži si byť čítaná ako originálne dielo. “