Fenomenológia a historické myslenie: Jej dejiny ako prax

Pôvodný názov:

Phenomenology and Historical Thought: Its History as a Practice

Obsah knihy:

Zborník začína tým, čo je spoločné súčasným fenomenologickým historikom a historiografom. Totiž chápanie, že temporalita je jadrom ľudského úsudku, ktorý vo svojich podobách podmieňuje to, ako sa vedome venujeme javom a ako ich posudzujeme.

Pre každého fenomenologického historika či historiografa sú všetky dejiny udalosťou, časovým úsekom. Toto časové rozpätie nie je pre jednotlivca vonkajšie, skôr tvorí obsah a štruktúru každého úsudku človeka. Je to logika, ktorú jednotlivec používa na štruktúrovanie fenoménu, ktorému sa venuje.

Namiesto toho, aby sa jav vnímal ako niečo výlučne vonkajšie, fenomenológovia ho chápu aj ako naše bezprostredné vedomie a myslenie. Fenomenologická metóda teda rozlišuje všetky úsudky ako založené na rozpätí pozornosti človeka voči vnútorným alebo vonkajším javom.

Pozornosť má intencionálny charakter. Človek zamýšľa svoje vlastné ohniská.

Pozornosť je časové trvanie tohto zámeru. Zväzok ponúka text, ktorý umožňuje súčasným historikom, postgraduálnym študentom, ale aj študentom bakalárskeho štúdia, ktorí sú dobre poučení, pochopiť dejiny fenomenológie ako metódy skúmania, ako aj súčasnú prax fenomenologického historického a historiografického myslenia.