Fanúšikovia majú svoj názor KISS: Chceli sme to najlepšie a máme to najlepšie - 90. roky a ďalej

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Fans Have Their Say KISS: We Wanted the Best and We Got the Best - of the '90s and Beyond

Obsah knihy:

V 70. rokoch som ešte chodil do školy. Dieťa šesťdesiatych rokov, ktoré vyrastalo v bláznivých sedemdesiatych rokoch, s rozpustenými strapcami a veľmi nevkusným "zle padnúcim" oblečením. Niekoľko rokov predtým bola Veľká Británia - kde žijem - zaplavená fenoménom, ktorým bol "Glam Rock". Britské kapely ako Slade, The Sweet a Gary Glitter viedli "glamovú revolúciu" v Anglicku a podobné hnutie sa začalo formovať, rozvíjať a rýchlo sa vyvíjať aj v USA a začalo sa veľmi rozmáhať.

Nápadným, drzým a trblietavým spôsobom. Bol som veľkým fanúšikom amerických komiksov a filmov "Hammer Horror" a na obzore bola americká kapela, ktorá bola spojením toho všetkého. Rodičia mi pravidelne kupovali "Monster Mag", časopis s hororovými plagátmi, a Hammer House of Horror - oba mali byť určené pre trochu staršie deti a zamerané na neskorých tínedžerov a dospelých - a komiksy ako Hulk, Daredevil a Silver Surfer. Vychytával som vtedajšie lesklé časopisy a komiksy a míňal som na ne väčšinu svojho vreckového.

Bol som vo svojom vlastnom svete a oddával som sa komiksovej fantázii. Potom som narazil na KISS... V marci 79 som prechádzal okolo Virgin Records, nášho najväčšieho a najlepšieho obchodu s hudobnými nahrávkami, a vo výklade bol album, ktorý vyčnieval zo všetkej okolitej "fádnosti" a oslovil ma a moje "hororové/komiksové" záľuby. Bol to album "Destroyer" - ktorý už bol vonku tri roky - a ja som na nič iné nemyslel, musel som ho mať. V tom čase som KISS nikdy nepočúval a ani som o nich nepočul - mal som len 13, takmer 14 rokov a môj život, ako som už spomínal, sa točil okolo hororov a komiksových hrdinov, ale kapela na obale tohto albumu akoby zahŕňala oba prvky. Obraz na obale albumu "Destroyer", ktorý vyzeral ako "superhrdinovia" prechádzajúci cez horu, ma zaujal najviac. S päsťami udierajúcimi do vzduchu plného dymu vyzerali štyria behemóti s "hromotĺkmi" ako sila, s ktorou treba počítať, a neskôr som zistil, aká je to hudobná "tour de force". Album som si kúpil hneď, ako sa mi podarilo našetriť peniaze, a od toho dňa už nebolo cesty späť. Vzal som si ho domov, prehral ho na otcovom prehrávači - keďže som vtedy žiadny nemal - a bolo to, bol som závislý, KISS boli mojou obľúbenou kapelou a aj teraz, o 38 rokov neskôr, stále sú. Mám všetky albumy, na CD, veľa tričiek a videl som ich osemkrát a minimálne raz to bude aj na tomto nadchádzajúcom turné.

Acea Frehleyho som tiež videl trikrát naživo, čo je vždy úžasný zážitok. Stretol som sa s Gene Simmonsom, takmer som sa stretol s Ace Frehleyom na "rozhovore, ktorý sa nikdy neuskutočnil", dopisoval som si s Bruce Kulickom, bol som na tlačovej konferencii KISS - s nimi v plnom make-upe celých dvadsať minút - a dokonca som ich bol vidieť v USA na turné "Monster" s Motley Crue.

Považujem sa za človeka, ktorý mal pri týchto udalostiach obrovské šťastie, a ďalšie podrobnosti sa dozviete na posledných stranách tejto knihy. Tak to by sme mali, KISS - LEGENDY rock'n'rollu - superhrdinovia, ktorí zmenili a stále menia tvár rock'n'rollu Všetko, čo teraz potrebujeme, je ďalšie reunionové turné v pôvodnej zostave...