Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha kritizuje moderné poňatie šťastia a tvrdí, že ho narušil kapitalizmus a hyperindividualizmus, čo vedie k všeobecnej nespokojnosti, najmä medzi mileniálmi a generáciou Z. Ponúka historický pohľad na to, ako sa vyvíjali myšlienky o šťastí, a rozoberá vplyv rôznych filozofov a hnutí v priebehu času. Zatiaľ čo niektorí čitatelia ju považovali za prenikavú a podnetnú, iní ju kritizovali za nedostatok konkrétnych riešení a vnímanú zaujatosť.
Výhody:Kniha je chválená za hlbokú historickú analýzu šťastia, ktorá poukazuje na to, ako boli moderné interpretácie kooptované korporátnymi záujmami. Čitatelia oceňujú jej čitateľnosť a spôsob, akým spochybňuje konvenčné názory na šťastie, čím sa stáva premysleným doplnkom existujúcej literatúry na túto tému.
Nevýhody:Kritika zahŕňa názor, že kniha sa príliš zameriava na konkrétne osoby namiesto širších myšlienok, a niektorí čitatelia ju považujú za sklamanie, pretože neobsahuje originálne postrehy a riešenia. Iní si všimli vnímanú zaujatosť voči niektorým osobnostiam a celkový tón, ktorý pôsobil trpko alebo samoľúbo.
(na základe 23 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Happiness Fantasy
Obsah knihy:
Carl Cederstr m v tejto novej knihe, ktorá je zničujúco vtipná, sleduje naše súčasné poňatie šťastia od jeho koreňov v európskej psychiatrii na začiatku dvadsiateho storočia, cez beat generation až po Ronalda Reagana a Donalda Trumpa. Tvrdí, že šťastie je v súčasnosti definované túžbou byť autentický, zažívať fyzické potešenie a pestovať nepredvídateľnú individualitu.
Za posledných päťdesiat rokov sa však týchto kedysi revolučných myšlienok zmocnili korporácie a reklamné agentúry a nútia nás žiť životy, ktoré sú čoraz menej naplňujúce, neisté a narcistické. Cederstr m tvrdí, že v dobe rastúcich úsporných opatrení a sociálneho rozdelenia naberá na sile nový radikálny sen o šťastí.
Existuje vízia dobrého života, ktorá podporuje hlbšiu angažovanosť vo svete a naše miesto v ňom namiesto individualizmu a hedonizmu predchádzajúcich generácií. Vedení týmto rovnostárskejším pohľadom na svet môžeme nanovo objaviť seba samých a naše spoločnosti.
