Dekolonizácia viedla k náhlemu nárastu migrácie za vzdelaním z Afriky na globálny Sever. Medzinárodné štipendijné programy získali na význame v kontexte studenej vojny.
Boli však aj dôležitým nástrojom rozvojových plánov postkoloniálnych štátov. Jana Otto na príklade spolupráce v oblasti praktického odborného vzdelávania medzi Ghanou a dvoma nemeckými štátmi využíva ghanské a nemecké pramene, aby ukázala, aké ciele sledovali všetky tri štáty a ako sa v priebehu času menili koncepcie, prístupy a mocenské vzťahy.
Sleduje záujmy ghanských odborníkov pri ich účasti na vzdelávacích programoch a priestor na činnosť, ktorým disponovali. Nadnárodné dejiny vzájomnej závislosti nielenže otvárajú doteraz zanedbávanú oblasť praktickej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania, ale obohacujú aj ghanskú súčasnú historiografiu o nové poznatky.