Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Už nežijeme v čase, keď sa "doktrinálne" texty musia tvoriť pod rúškom irónie alebo výsmechu, pretože irónia a výsmech (prípadne opovrhnutiahodná ortodoxia) tak dôkladne pokrývajú náš kontext, že na zakrytie úprimného vyslovenia pravdy hovoriaceho zostáva len málo irónie. Veci by teda bolo dobré vyjadrovať tak, ako sú v skutočnosti nastavené. To, čo treba nazvať hermetickou tradíciou, vždy stelesňovalo ducha synkrézy - nielen syntézy: musí sa vyznačovať otvorenosťou voči doktrinálnym protikladom. Aktívna/skutočná predstavivosť zasvätenca bola známa ako samotná podmienka zasvätenia. Potreba oboch týchto disiderátov - synkrézy a imaginácie - nebola nikdy taká slávnostne naliehavá ako teraz. Ďalšou zvláštnosťou súčasnosti je, že potreba maskovať záujem o enteogény a ich používanie pod pláštikom praktík "New Age" s akýmkoľvek pragmatickým alebo inak nevýnimočným raison d'etre -- sa celkom rozplynula. Tvorivé podhubie ne-"technopatokracie" súčasnej kultúry určite rastie z hlavy huby. Alebo buriny. Alebo alchýmia psychofarmakológa. Alebo praktiky, ktoré moja generácia podnikala inšpirovaná zväčša zážitkami pod enteogénnou záštitou. (Ja sám sa k tomu nevyjadrujem. Jogou a túžbou po psychickej premene som sa nakazil dávno pred časmi vlastnej oddanosti konope. ) Len to hovorím. ) Indián. Egypťan. Grécka. Bohyňa. Devocionalizmus.
To, že sa poetika nemôže vymaniť z mýtu, ako to vlastne nemôže urobiť ani filozofia, je upokojujúce. Medzi mýtom a rozumom existuje konfigurovateľná komplementarita, pretože filozofi sa utiekajú k mýtu, keď sú na konci s rozumom, a básnici sa uchyľujú k rozumu, hoci opatrne, aby udržali v jarmoku protirečenia, keď ich k tomu poháňa energia, ktorú protirečenia vytvárajú. Ja to viem. Ako básnik a filozof. Ontologická konfigurácia si môže vziať za svoj nástroj básnikov hlas. Prototypy takýchto operácií ešte úplne nevybledli: výber formy alebo miery, nie ako obmedzenie, ale ako veštecký kameň, magické zrkadlo. Tieto prostriedky sú k dispozícii spolu s wikipédiou a okupáciou všetkého informačnými simulakrami. Ale tajomstvá sú ako vždy skryté na očiach. Ide o to, že použitie, možnosť, (imaginárne možné - uveriteľné) nezávisí od prinášania dôkazov alebo dialektiky, ale od formotvornej sily vyslovujúceho, konkrétnej prinášanej hmoty a intervalov jej vnútorného rozloženia, ktoré štruktúrujú konfiguráciu človeka. Súfisti. Šamani. Vzhľadom na samotnú dostupnosť toho, čo kedysi boli "tajné doktríny", úloha poetického konfigurátora obnovuje starobylý úrad: vyvolávať tým, že dáva formu; prikazovať tým, že dáva formu; odovzdávať tým, že dáva formu.
A forma nie je nikdy iná ako predĺženie obsahu, hovoria Starší, ktorým sa stále trochu klaniam, a to aj vtedy, keď je tento obsah sám sebe zaklínadlom, t. j. keď je forma prostriedkom, ktorým sa obsah privoláva, nielen prostriedkom, ktorým sa prikazuje. Alebo práve tam a vtedy. Nech "návrat k forme" u súčasnej generácie nie je len reakciou, ale skutočným znovuobjavením. Inak... -Charles Stein.