Exile, Non-Belonging and Statelessness in Grangaud, Jabs, Lubin and Luca
Podrobná štúdia o štyroch francúzsky píšucich básnikoch a poézii exilu.
Poézia sa často chápe ako silný nositeľ kolektívnej spolupatričnosti. Predstava, že určití básnici sú symbolmi národnej kultúry, je jedným z hlavných prostriedkov, ktorými sa literatúra historizuje, zapisuje sa do spoločnej kultúrnej minulosti a poskytuje spôsoby spolupatričnosti tým, ktorí ju konzumujú.
Ako však tento príbeh komplikuje exilový, migrujúci alebo prekladový básnik? Pre Arména Lubina, Ghrasima Lucu, Edmonda Jabsa a Michelle Grangaud je básnická prax neoddeliteľná od pocitu nepokoja alebo znepokojenia. Táto kniha, ktorá sa pohybuje naprieč hranicami vo frankofónii i mimo nej - od Alžírska, Arménska, Egypta až po Rumunsko -, ukazuje, ako má básnická prax ovplyvnená exilom, bezvládím alebo nepríslušnosťou potenciál narušiť dlhodobo zaužívané predpoklady o vzťahu medzi subjektmi, jazykom, ktorý používajú, a miestom, z ktorého hovoria.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)