Etika politického disentu

Pôvodný názov:

The Ethics of Political Dissent

Obsah knihy:

Široko liberálna politika si vyžaduje politický súcit, a to nielen v zmysle súcitu s obeťami nespravodlivosti, ale aj s oponentmi, ktorým sa čelí prostredníctvom politického protestu a (širšie) disentu. Sú chvíle, keď by sa z pocitu súcitu nemala presadzovať spravodlivá vec.

Sú chvíle, keď sa musíme zmieriť so strašnou prehrou oponentov, a to aj vtedy, keď je vec, za ktorú bojujú, nespravodlivá. Možno sa budeme musieť zmieriť aj s nezvratnosťou historickej nespravodlivosti a zmieriť sa. Politický súcit tohto druhu nesie so sebou riziká. Ak by sme zašli príliš ďaleko, mohlo by to oslabiť našu oddanosť spravodlivosti prílišným súcitom s tými, ktorí sú na druhej strane. Bolo by vhodné, keby sa takýto súcit dal obmedziť jasným súborom politických zásad. Zásady však predstavujú celkom iné riziko, že podporia "skostnatený disent", ktorý nebude schopný reagovať na zmeny.

Tony Milligan v tejto knihe tvrdí, že zásady sú len obmedzeným vodítkom pre nesúhlas za jedinečných, nepredvídateľných okolností. Nepovedia nám, ako postupovať v skutočne zložitých prípadoch, ako sú napríklad tieto: Mali by Lakóti oslavovať Deň vďakyvzdania? Kedy je oprávnené prekročenie piketovej čiary? Aký druh tolerancie musia obhajcovia práv zvierat pestovať, aby dosiahli pokrok v rámci široko liberálnej politickej oblasti? A ako by sme mali reagovať na prelínanie snahy o sociálnu spravodlivosť s hnevom a predsudkami (ako napríklad "antisionistický" diskurz)? Môžeme byť v pokušení odpovedať na tieto otázky tak, že predpokladáme, že prispôsobenie sa (výber strany) je v konečnom dôsledku dôležitejšie ako súcit, ale niekedy politický súcit preváži nad prispôsobením sa. Niekedy nie je najdôležitejšie byť na správnej strane.