Hodnotenie:
Kniha predstavuje postrehy Herberta Marcuseho o vzťahu medzi umením a spoločnosťou, pričom zdôrazňuje emancipačný potenciál umenia v kontraste s represívnymi sociálnymi štruktúrami. Marcuse kritizuje ortodoxnú marxistickú estetiku a obhajuje autonómiu umenia, pričom tvrdí, že umenie môže pozitívne ovplyvniť vedomie, a tak prispieť k spoločenskej zmene. Celkovo ide o premyslenú kritiku, ktorá nabáda čitateľov, aby si uvedomili silu umenia presahujúcu obyčajnú reprezentáciu.
Výhody:Kniha je označovaná za hlbokú a prenikavú, ktorá poskytuje nový pohľad na estetiku a úlohu umenia v spoločnosti. Čitatelia oceňujú jej stručnosť (len 72 strán) a ostrú kritiku ortodoxných marxistických názorov na umenie. Mnohí považujú Marcuseho argumenty o význame umenia pri ovplyvňovaní vnímania a prispievaní k individuálnej slobode a šťastiu za presvedčivé.
Nevýhody:Pre niektorých môže byť filozofická hĺbka knihy výzvou, najmä ak nie sú dobre zorientovaní v kontexte marxistickej estetiky alebo Frankfurtskej školy. Okrem toho nemusí poskytovať praktické stratégie na zmenu sveta, keďže Marcuse uznáva, že umenie nemôže priamo zmeniť svet, ale môže len ovplyvniť vedomie.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Aesthetic Dimension - Toward A Critique of Marxist Aesthetics
Marcuse tu rozvíja koncepciu, ktorú stručne predstavil v knihe Kontrarevolúcia a revolta, a zaoberá sa nedostatkami marxistickej estetickej teórie a skúma dialektickú estetiku, v ktorej umenie funguje ako svedomie spoločnosti.
Marcuse tvrdí, že umenie je jedinou formou alebo výrazom, ktorý môže nastúpiť tam, kde náboženstvo a filozofia zlyhávajú, a tvrdí, že estetika ponúka posledné útočisko pre dvojrozmernú kritiku v jednorozmernej spoločnosti.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)