Essay on Human Reason: On the Principle of Identity and Difference
Povaha ľudského rozumu je jednou z najťažších záhad filozofie. Rozum sa objavuje v mnohých špecifických podobách v rámci všeobecných oblastí, ako je poznávanie, myslenie, prežívanie krásy a morálne usudzovanie.
Tieto formy sú vo filozofii „dokonale“ známe, napriek tomu sme si všimli neznámu zákonitosť, ktorá nám ukazuje, že všetky sú variáciou tej istej témy: pravda je vzťahom identity medzi „myslením“ a „skutočnosťou“; spravodlivosť je vzťahom identity medzi daným a zaslúženým; krása je vzťahom identity ako rým je vzťahom identity medzi koncovými zvukmi slov; rytmus je vzťahom identity medzi časovými intervalmi; symetria je vzťahom identity medzi dvoma polovicami; proporcia je vzťahom identity medzi dvoma pomermi; anafora je vzťahom identity medzi východiskovými slovami. Konkrétne veci sú identity samy osebe a univerzálie sú identity medzi konkrétnymi vecami.
Jedna idea asociuje inú ideu, ktorá je s ňou totožná; analógia je identita medzi vzťahmi; indukcia je identifikácia medzi známymi a neznámymi prípadmi; a celá logika sa opiera o zákon identity. To, čo je pre všetky z nich spoločné, je povaha samotného rozumu.