Erziehung zum kulturellen Erbe und kollektives Gedchtnis im Geschichtsunterricht

Obsah knihy:

Cieľom štúdie, ktorá sa uskutočnila v rámci magisterského štúdia, bolo definovať zmysluplné bibliografické odkazy na význam histórie. Vo fáze dokumentácie a rozhovorov sme zvolili kvalitatívny prístup k zberu údajov.

Práca sa zrodila zo záujmu o potenciál školského vzdelávania prispieť k formovaniu pocitu spolupatričnosti vo vzťahu k dedičstvu a kolektívnej pamäti. prirodzenou cestou pre formy vzdelávania o dedičstve bol predmet dejepis. Analyzovala sa práca IPHAN (Národného inštitútu historického a umeleckého dedičstva) v brazílskom vzdelávaní o dedičstve.

Pomocou série školských dokumentov, tzv. rámcových učebných plánov, od 70.

rokov 20. storočia až po súčasnosť bolo možné sledovať vzďaľovanie sa školy od predmetu história a súvisiacich humanitných vied.

Napokon vo fáze rozhovorov učitelia dejepisu a odborníci zo siedmich škôl v Minas Gerais hovorili o svojich ťažkostiach a možnostiach pri vyučovaní kultúrneho dedičstva a zdôraznili interdisciplinárny charakter potrebných metód. Úloha školy tak môže prebudiť aj kultúrne povedomie a činnosť.