Postavy v hrách Harolda Pintera, ktoré sa ocitli v neistote pamäti, jazyka a vlastných rodinných jednotiek, prežívajú úporný boj o vlastnú identitu.
V knihe Eroding the Language of Freedom sa opätovne skúma, ako sa v týchto hrách formuje identita, a tvrdí sa, že neschopnosť postáv fungovať ako aktívni členovia spoločnosti vypovedá o Pinterovom ideologickom zaujatí vlastnou nedostatočnosťou spoločnosti. Pinter sám seba opísal ako človeka, ktorý sa prostredníctvom svojich hier zaoberá stavom sveta, a v jazykových hrách, emocionálnom balansovaní a opakujúcich sa scenároch, ktorým vystavil svoje postavy, môžu čitatelia a diváci vidieť, ako tento svet vnímal.
