Environmental Humanities: A Rethinking of Landscape Archaeology? Interdisciplinary Academic Research Related to Different Perspectives of Landsc
V archeológii sa zvýšil záujem o vzťahy medzi človekom, zvieratami a prírodou, pričom archeológia sa odklonila od dešifrovania významu alebo pochopenia symbolov a sociálnej konštrukcie krajiny a začala si uvedomovať, ako veci, miesta a prostredie prispievajú svojimi vlastnými činiteľmi k formovaniu vzťahov.
To znamená, že prostredie nemožno považovať za prázdny priestor, do ktorého sa premieta význam krajiny. Paralelne s tým si oblasť environmentálnej humanistiky kladie otázku, ako pracovať s prelínaním človeka a jeho okolia.
Vpustenie životného prostredia späť ako aktívneho činiteľa zmien znamená, že krajinná archeológia sa môže lepšie vyrovnať s problémami, ako je globálne otepľovanie, stupňujúci sa úbytok biodiverzity, ako aj čoraz toxickejšie životné prostredie. To však nevylučuje ľudskú činnosť z rovnice. Práve ľudia posilňujú súčasné environmentálne výzvy.
Humanitné vedy sa zaoberajú otázkami, ako sa pripisuje význam, aké kultúrne faktory riadia ľudské konanie, akú úlohu zohráva etika, ako sa emocionálne prežíva krajina, ako aj tým, ako v týchto procesoch pripisovania významu a iných kultúrnych procesoch fungujú pojmy odvodené z umenia, literatúry a histórie. Tento humanitný prístup je mimoriadne dôležitý pri riešení klimatických a environmentálnych výziev, ktoré nás čakajú, a potrebujeme novú krajinnú archeológiu, ktorá by zodpovedala týmto výzvam, ale zároveň by sa dobre stretávala naprieč disciplinárnymi hranicami. Inšpiráciu tu možno nájsť v diskusiách s vedcami zo vznikajúcej oblasti environmentálnych humanitných vied.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)