Eli Whitney: Život a dedičstvo amerického vynálezcu, ktorého bavlnársky džin zmenil juh v období Antebellum

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 16 hlasoch.

Pôvodný názov:

Eli Whitney: The Life and Legacy of the American Inventor Whose Cotton Gin Transformed the Antebellum South

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

V období od 18. do začiatku 19. storočia zaznamenal Západ obrovský skok v technickom, vedeckom a hospodárskom pokroku. Toto mohutné obdobie sa odvtedy zvečnilo ako veľká priemyselná revolúcia, počas ktorej sa Veľká Británia a ďalšie európske krajiny stali impozantnou silou, ktorá sa mohla pochváliť bezkonkurenčným hospodárskym rastom, drastickými zmenami životných podmienok, a dokonca aj vznikom zanedbávanej spoločenskej triedy. Rozsiahle časti vidieckych oblastí sa premenili na prepojené, komplexné a viacúčelové mestá a desiatky inovatívnych vynálezov a výrobkov sa po prvýkrát v histórii začali vyrábať vo veľkom a predávať masám. Niektorí z najväčších mysliteľov a tvorcov sa odvážili vystúpiť z tieňa. Vedci, inžinieri, obchodníci aj výrobcovia boli na vrchole svojej slávy, podporovaní kultúrou, ktorá prijala víziu rastu, pokroku a priemyselnej jednoty.

V roku 1600 sa z regálov obchodov Východoindickej spoločnosti šírili bavlnené a hodvábne látky s farebnými a exotickými potlačami, známe ako "kaliko". Rýchlo rastúci dopyt po kaliku si vyžiadal viditeľnú daň pre európske textilné podniky. Tento trend sa rozšíril po celej Európe a Severnej Amerike a zber bavlny bol takou náročnou úlohou, že aj keď sa takmer úplne spoliehalo na prácu otrokov, bolo ťažké urobiť z bavlny v Severnej Amerike ziskové odvetvie.

Všetko sa zmenilo, keď Eli Whitney koncom 18. storočia vynašiel bavlnársky stroj. Whitneyho bavlnársky gin dokázal efektívnejšie oddeliť bavlnené vlákno od semien, vďaka čomu sa bavlnársky priemysel stal jednou z najväčších dojných kráv na Juhu v predveľkonočnom období, v dôsledku čoho sa región stal ešte závislejším od otrockej práce ako predtým. Bavlnársky gin exponenciálne zvýšil pracovnú produkciu, čo následne prinieslo exponenciálny nárast počtu otrokov na celom Juhu, a to aj napriek tomu, že medzinárodný obchod s otrokmi bol v novovznikajúcich Spojených štátoch na začiatku 19. storočia zakázaný. Na úsvite občianskej vojny bolo na Juhu viac ako 3 milióny otrokov a bavlna bola pre hospodárstvo Juhu taká kľúčová, že Konfederácia sa snažila prinútiť európske krajiny, aby zasiahli na ich strane tým, že im odmietali vyvážať bavlnu.

Zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou znamenali aj to, že na oboch stranách Atlantiku sa začala masová výroba a Whitneyho princíp vymeniteľných súčiastok využil nielen samotný vynálezca, ale aj niekoľko ďalších pokrokových vedúcich pracovníkov. Po vynájdení bavlnárskeho stroja vyhral Whitney niekoľko súdnych sporov s farmármi za neplatenie tým, že žaloval ich štáty, a s nazbieranou sumou 90 000 dolárov mohol začať ďalšie podniky. Keď sa zdalo, že hrozí vojna s Francúzskom, a národná zbrojovka mohla za tri roky vyrobiť len 1 000 muškiet, Whitney zasiahol. Jeho systém montážnej linky s ľahko vymeniteľnými dielmi vyrobil za tri roky 10 000 zbraní a vymyslel množstvo obrábacích strojov, ktorými tento proces uľahčil. Tento systém sa stal dôležitou súčasťou budúcich podnikových modelov a technologického pokroku v oblasti automatizácie a výroby strelných zbraní a ovplyvnil také výrobky, ako boli automobily Henryho Forda a opakovacie pušky Olivera Winchestera.

Kniha Eli Whitney: Život a odkaz amerického vynálezcu, ktorého bavlnársky džin zmenil predveľkonočný Juh, približuje život a vynálezy jedného z prvých rozhodujúcich amerických vynálezcov. Spolu s obrázkami zobrazujúcimi dôležité osoby, miesta a udalosti sa dozviete o Eli Whitneym ako nikdy predtým.