Pri tejto analýze je nevyhnutné pozrieť sa na reprezentáciu antihrdinu a na to, prečo je charakterizovaný ako marginalizovaný, či ide o stigmatizáciu alebo nie, napr. na prezentáciu udalostí, konania, rozprávačský hlas a na to, ako sa protagonista nestáva hrdinom, ale archetypálnym antihrdinom.
Texty, v ktorých je antihrdina zobrazený ako hlavná postava, majú za cieľ odhaliť problémy, ktorými trpí marginalizovaná komunita. Protagonista je antihrdinom, pretože mu chýba cnosť, pretože ho nepriazeň osudu postihla kvôli chybe alebo si zvolil identitu, ktorú spoločnosť neprijíma. Je nevyhnutné analyzovať modely konštrukcie hrdinu aj antihrdinu v rozprávaní, ako aj venovať sa problematike postavy ako diskurzívnej entity a preskúmať najčastejšie postupy pri reprezentácii marginalizovanej postavy.
Tento antihrdina je postavený do kontrastu s idealizovanými mužskými vzormi, ktoré mu boli vnútené, čím sa prekračujú spoločenské normy, takže antihrdina je legálne akceptovaný, bez neopodstatneného odmietania. Preto je nevyhnutné určiť charakteristiky zobrazenia antihrdinu v každom z týchto románov, ktoré sa snažia poukázať na cynizmus a nespravodlivosť spoločnosti a dať hlas, pochopenie a význam marginalizovanému antihrdinovi v jeho komunite.