Aldehyd a jeho rôzne elektrofilné reakčné formy a ich cesty sa neustále menia zapojením 2-oxo skupiny, ktorá odoberá elektróny. Táto 2-oxo skupina v 2-oxoaldehyde (2OA) sa líši od bežných aldehydov, pretože 2OA a jeho ďalšie varianty zvyšujú svoju elektrofilnosť na určitú úroveň, ktorá môže byť dostatočná na prekonanie novej energetickej bariéry pre novú reakciu.
Okrem toho táto zvýšená elektrofilnosť môže viesť k potrebe odlišných reakčných podmienok, napr. tieto reakcie vo všeobecnosti nevyžadujú podporu kyslého alebo zásaditého katalyzátora, ako je to bežné pri aldehydových reakciách.
V dôsledku toho si tieto reakcie môžu vyžadovať odlišné reakčné parametre, čím sa získajú novšie reakcie v zmysle syntézy buď sofistikovaných chemických väzieb (C-C, C-N, C-O, C-S atď. ), alebo biologicky hodnotných funkcionalizovaných heterocyklov z lacnejších materiálov v ekonomických prístupoch. Táto 2-oxochémia určite ponúka riešenie pre bežné potreby v syntetickej chémii.