Päťdesiat rokov po Druhom vatikánskom koncile sa zdá, že otázka ekumenizmu nie je pre Rímskokatolícku cirkev v Latinskej Amerike a Karibiku hlavným problémom.
Možno sa takýto pocit dá vysvetliť, ak si uvedomíme, čo sa stalo na samotnom koncilovom zhromaždení a na nasledujúcich zhromaždeniach biskupov tohto kontinentu. Preskúmanie itinerárov, ktorými sa riadilo prvé a druhé zhromaždenie, prispieva k prístupu k recepcii a neochote v rámci skupín latinskoamerických biskupov.
A k návrhu niektorých možných smerov, ktoré prispievajú k tomu, aby sa ekumenická vec uberala cestou, ktorú uprednostnil koncil 20. storočia".