Eats, Shoots & Leaves: Prístup nulovej tolerancie k interpunkčným znamienkam

Recenzie čitateľov

Kniha Lynne Trussovej „Eats, Shoots & Leaves“ zábavným spôsobom skúma význam interpunkčných znamienok v anglickom jazyku a spája humor s informáciami, aby zaujala čitateľov. Mnohé recenzie chvália jej zábavný prístup a dobrý návod na interpunkciu, niektorí kritici však tvrdia, že autorkin snobizmus a príliš dramatický štýl môžu byť nepríjemné.

⬤ Vysoko zábavná a vtipná, spríjemňujúca gramatiku a interpunkciu.
⬤ Poskytuje cenné informácie o správnom používaní interpunkcie.
⬤ Dobré ilustrácie a príklady, ktoré čitateľa zaujmú.
⬤ Skvelé pre bežných čitateľov aj pedagógov, najmä v oblasti písania.
⬤ Organizácia knihy je efektívna a prehľadná.

⬤ Niektorí čitatelia považujú autorov tón za snobský alebo elitársky.
⬤ Dramatický štýl a humor môžu byť polarizujúce, čo môže niektorých čitateľov odradiť.
⬤ Kniha sa nemusí dôkladne zaoberať všetkými nuansami interpunkcie, takže niektorí čitatelia sú stále zmätení.
⬤ Je napísaná predovšetkým pre britské anglické konvencie, ktoré sa nemusia zhodovať s americkými zvyklosťami.

(na základe 1401 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Eats, Shoots & Leaves: The Zero Tolerance Approach to Punctuation

Obsah knihy:

Duchaplný a vedecký bestseller New York Times č. 1 kombinuje búrlivú históriu s gramatickými návodmi, aby ukázal, aká dôležitá je interpunkcia v našom svete.

V knihe Eats, Shoots & Leaves bývalá redaktorka Lynne Trussová, vážne znepokojená naším súčasným gramatickým stavom, odvážne obhajuje správnu interpunkciu. Svojím rozkošne urbánnym, vtipným a veľmi anglickým spôsobom vyhlasuje, že je načase pozrieť sa na naše čiarky a bodky a vnímať ich ako úžasné a potrebné veci. Na príkladoch z literatúry, histórie, susedských nápisov a vlastnej fantázie Trussová ukazuje, ako čiarky a apostrofy formujú význam a aké veselé následky má chybná interpunkcia.

Kniha Eats, Shoots & Leaves, ktorá obsahuje predslov Franka McCourta a je popretkávaná živou históriou interpunkcie od vynálezu otáznika v časoch Karola Veľkého až po Georgea Orwella, ktorý sa vyhýbal stredníku, je presvedčivým argumentom za zachovanie správnej interpunkcie.