Double Exile; Migrations of Jewish-Hungarian Professionals through Germany to the United States, 1919-1945
Ide o sociálnu históriu utečencov, ktorí utekali z Maďarska po boľševickej revolúcii v roku 1919, následnej kontrarevolúcii a vzostupe antisemitizmu.
Maďarská stredná vrstva, pred prvou svetovou vojnou prevažne židovská a nemecká, bola rozvrátená katastrofálnou vojnou, rozdelením Maďarska v Trianonskej zmluve a zákonom numerus clausus XXV z roku 1920, ktorý vážne obmedzil počet Židov prijatých na vysokoškolské štúdium. Vynikajúci budúci maďarskí odborníci, či už židovskí, liberálni alebo socialistickí, sa cítili nútení opustiť krajinu a zamieriť na nemecky hovoriace univerzity v Rakúsku, Československu a Nemecku.
Keď sa Hitler dostal k moci, títo exulanti mali opäť utiecť, mnohí na okraj obrovskej nemeckej emigrácie. Citovo pripravení predchádzajúcimi hrozivými skúsenosťami v Maďarsku rýchlo rozpoznali potrebu znovu sa vykoreniť. Mnohí z nich utiekli do Spojených štátov, kde ich dvojitý exil katalyzoval USA ako aktívneho nepriateľa nacistického Nemecka a podnietil transplantáciu európskeho modernizmu do amerického umenia a hudby.
Na svoje prekvapenie sa utečenci v USA stretli aj s antisemitizmom. Kniha vychádza z rozsiahlej archívnej práce v USA a Nemecku.