Dvanásť krokov k svätosti. Testamenty dvanástich patriarchov

Pôvodný názov:

Twelve Steps to Holiness. The Testaments of the Twelve Patriarchs

Obsah knihy:

Mnohí autori o duchovnom živote používajú prirovnanie k výstupu po rebríku, keď postupujeme k dokonalosti, ktorú od nás žiada náš Pán: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Musí mať pôvod v príbehu o Jakubovom rebríku, po ktorom videl vystupovať a zostupovať anjelov - a keďže pokora je kľúčom ku každej cnosti, kto povie, či sa máme snažiť vystupovať, alebo zostupovať.

Svätý Benedikt je najznámejší z tých autorov, ktorí hovoria o rebríku pokory (7. kapitola jeho reguly). Je tam dvanásť stupňov, a to nás hneď núti hľadať ďalšie veci, ktoré idú v súboroch po dvanástich. Samozrejme, je tu dvanásť apoštolov, ktorí zodpovedajú dvanástim kmeňom Izraela. Je tu dvanásť menších prorokov. U svätého Pavla je dvanásť plodov Ducha Svätého a v prvých kresťanských spisoch po samotnom Novom zákone nachádzame Hermovho pastiera, ktorý hovorí o dvanástich pannách, ktoré sú cnosťami, v protiklade k dvanástim ženám, ktoré sú necnosťami. Ďalším veľmi dôležitým dokumentom z tohto obdobia, ktorý bol napodiv zanedbaný, je Testament dvanástich patriarchov, ktorý sa opäť zaoberá dvanástimi cnosťami a ich protikladmi.

Stojí za to prečítať si Testamenty dvanástich patriarchov, pretože tento text sa zdá byť prvým systematickým kresťanským traktátom o morálnej teológii: každý z dvanástich patriarchov hovorí o nejakom aspekte cnosti alebo neresti. Je napísaný vo forme „testamentov“ alebo posledných rečí dvanástich Jakubových synov, ktoré adresujú svojej rodine zhromaždenej okolo nich, každý na smrteľnej posteli, podľa vzoru biblického Jakubovho testamentu. Je napísaná v gréčtine a datovaná do samého konca 1. storočia a považuje sa za kresťanské dielo, ktoré využíva literárnu formu pseudepigrafu (prostriedok, pomocou ktorého skutočný autor pripisuje svoj spis autoritatívnym postavám z minulosti, aby mu dodal väčší význam). Niektorí starší bádatelia sa domnievali, že ide o židovský text, ale s niekoľkými kresťanskými interpoláciami; ak ide skutočne o predkresťanské dielo, museli by sme ho zaradiť medzi obľúbené knihy svätého Pavla, pretože sa zdá, že ho mnohokrát cituje.

V skutočnosti vôbec nezáleží na tom, či sú Testamenty dvanástich patriarchov neskorá židovská kniha, ktorá sa zachovala len v ranokresťanskom vydaní, alebo ide o nový spis ranokresťana, ktorý čerpal zo židovských predchodcov. Skutočnosť, že ju skorí kresťania vydali alebo napísali a určite aj čítali, je veľmi významná. Je dôležitým svedectvom ranej Cirkvi, ukazuje, čo si myslela a verila druhá alebo tretia generácia kresťanov o ceste k cnosti, a pôsobí ako vodítko pre súčasného kresťana.