Dvadsať rokov v Hull-House: S autobiografickými poznámkami

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka cenné poznatky o živote Jane Addamsovej, jej sociologických perspektívach a jej prínose pre hnutie sociálneho evanjelia a sociálne reformy v Amerike na začiatku 20. storočia. Zatiaľ čo obsah je chválený pre svoju hĺbku a vplyv, niektorí čitatelia nachádzajú problémy s formátom a prezentáciou vydania.

Kniha poskytuje hlboký pohľad na život Jane Addamsovej a jej prácu v prisťahovaleckej štvrti, považuje sa za medzník v americkej sociálnej problematike a poukazuje na premyslený prístup Addamsovej k aktivizmu a sociálnym otázkam. Považuje sa za ľahké čítanie a vrelo sa odporúča študentom sociálnej práce aj nadšencom histórie.

Mnohí čitatelia považujú súčasné vydanie za zle formátované, s problémami týkajúcimi sa veľkosti písma a medzier, ktoré sťažujú čítanie. Niektorí čitatelia vyjadrujú nespokojnosť so štýlom písania a majú pocit, že vydanie neobsahuje dostatočné základné informácie o Jane Addamsovej.

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Twenty Years at Hull-House: With Autobiographical Notes

Obsah knihy:

Jane Addamsová (6. septembra 1860 - 21. mája 1935), známa ako „matka“ sociálnej práce, bola priekopníčkou americkej osadníckej aktivistky/reformátorky, sociálnej pracovníčky, verejnej filozofky, sociologičky, verejnej správkyne, protestantky, autorky a vodkyne v oblasti volebného práva žien a svetového mieru. Spolu s Ellen Gatesovou Starrovou založila prvý dom osadenstva v Spojených štátoch, chicagský Hull House, ktorý sa neskôr stal známym ako jeden z najznámejších domov osadenstva v Amerike. V období, keď sa prezidenti ako Theodore Roosevelt a Woodrow Wilson označovali za reformátorov a sociálnych aktivistov, bola Addamsová jednou z najvýznamnejších reformátorov pokrokového obdobia. Pomáhala Amerike riešiť a zameriavať sa na otázky, ktoré sa týkali matiek, ako napríklad potreby detí, miestne verejné zdravie a svetový mier. Vo svojej eseji „Využitie žien v mestskej správe“ si Jane Addamsová všimla súvislosť medzi fungovaním vlády a domácnosti a uviedla, že mnohé oddelenia vlády, ako napríklad hygiena a školská výchova detí, možno vysledovať späť k tradičným úlohám žien v súkromnej sfére. Išlo teda o záležitosti, o ktorých by ženy mali viac vedomostí ako muži, preto ženy potrebovali hlasovacie právo, aby mohli čo najlepšie vyjadriť svoj názor. Povedala, že ak majú byť ženy zodpovedné za čistotu svojich komunít a za to, aby sa stali lepšími miestami pre život, musia mať možnosť hlasovať, aby to mohli robiť efektívne.

Addamsová sa stala vzorom pre ženy zo strednej triedy, ktoré sa dobrovoľne snažili pozdvihnúť svoje komunity. Čoraz viac sa uznáva ako príslušníčka americkej pragmatistickej filozofickej školy a mnohí ju označujú za prvú ženu „verejného filozofa v dejinách Spojených štátov. V roku 1889 spoluzakladala Hull House a v roku 1920 bola spoluzakladateľkou ACLU. V roku 1931 sa stala prvou Američankou, ktorej bola udelená Nobelova cena za mier, a je uznávaná ako zakladateľka profesie sociálnej práce v Spojených štátoch.

V 90. rokoch 19. storočia sa Hull-House nachádzal uprostred husto obývanej mestskej štvrte, v ktorej žili talianski, írski, nemeckí, grécki, českí, ruskí a poľskí židovskí prisťahovalci. V 20. rokoch 20. storočia začali v štvrti zapúšťať korene Afroameričania a Mexičania, ktorí sa zapojili do klubov a aktivít v Hull-House. Jane Addamsová a obyvatelia Hull-House poskytovali deťom pracujúcich matiek škôlky a denné opatrovateľské služby, úrad práce, umeleckú galériu, knižnice, kurzy angličtiny a občianskej výchovy, divadelné, hudobné a výtvarné kurzy. Keď sa komplex rozšíril na trinásť budov, Hull-House podporoval ďalšie kluby a aktivity, ako napríklad Múzeum práce, klub Jane pre slobodné pracujúce dievčatá, miesta stretnutí odborových skupín a širokú škálu kultúrnych podujatí.

Dvadsať rokov v Hull-House je príbehom tohto obdobia S autobiografickými poznámkami Jane Addamsovej.