Duch, zákon a cirkev: Kritika Rudolfa Sohma

Pôvodný názov:

Spirit, Law, and the Church: Critiques of Rudolph Sohm

Obsah knihy:

Aké je miesto "organizácie" v cirkvi? Do akej miery musí byť cirkev "organizovaná"? Touto otázkou sa v podstate zaoberal známy luteránsky právnik a cirkevný historik Rudolf Sohm (1841 - 1917). Jeho záver bol radikálny: organizácia je pre cirkev ako duchovné teleso anatémou a je tolerovateľná len ako ústupok potrebám svetského života.

Hoci tento záver znie radikálne, v skutočnosti je to z praktického hľadiska základná pozícia denominačného rámca, ako ho zažívame v súčasnosti. Denominacionalizmus považuje vonkajšiu organizáciu za indiferentnú záležitosť, takže je k dispozícii akýkoľvek počet možností, pričom všetky sú rovnako legitímne. Odôvodnenie tejto ľahostajnosti spočíva v predstave, že každý jednotlivý kresťan je zdrojom autority v cirkvi, ktorej rámec závisí od súhlasu a voľby. Nejde o to, čo o tom hovorí Boh, ale čo hovorí človek. Myslieť si totiž niečo iné znamená vnucovať našu vôľu, našu voľbu, a to moderný človek nemôže tolerovať.

Sohm a moderna sa stretávajú v bode, z ktorého vychádzajú: Cirkev v zmysle vonkajšieho, externého poriadku je výsledkom rozhodnutia človeka, nie Božieho príkazu. Dvaja autori zaradení do tejto knihy si dovoľujú nesúhlasiť. Adolph Harnack (1851 - 1930), významný cirkevný historik, tvrdil, že cirkev si vytvorila organizačnú štruktúru už na začiatku, a to v poslušnosti svojmu Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Organizácia a právo sú skutočne duchovné hodnoty, nielen pozemské konštrukcie. Josef Bohatec (1876 - 1954) podobne tvrdil, že odpor Jána Kalvína voči luteránskej ľahostajnosti v otázkach organizácie a práva bol vecou poslušnosti Božiemu slovu. Ich postoje tu uvádzame ich vlastnými slovami.

Táto otázka nie je akademická. Správne učenie o viditeľnej cirkvi je predpokladom obnovy kresťanskej kultúry a politiky, ba dokonca rozšírenia Kristovho kráľovstva na zemi. Ľahostajnosť v tejto oblasti je v skutočnosti mimoriadne nebezpečná, pretože zrádza Kristovo panstvo. Predložené argumenty spolu vedú k nevyhnutnému záveru, že Sohmova koncepcia cirkvi a práva je pre správnu ekleziológiu mrzačiaca. Poskytujú pomoc a útechu predstave, že viditeľná, organizovaná cirkev je problémom, hoci v skutočnosti je riešením.