Du Dsir ou de la facult apptitive

Obsah knihy:

Túžba (appetitio) je spontánne určenie sily subjektu predstavou niečoho budúceho ako možného účinku tejto sily. Bežná zmyslová túžba sa nazýva inklinácia.

Túžba bez použitia sily na výrobu predmetu je želanie. Želanie môže mať za svoj predmet veci, ktoré subjekt osobne pociťuje ako neschopné získať, a vtedy je márne (neaktívne). Jalové želanie, aby bolo možné predvídať čas, ktorý delí želanie od vlastnenia, je netrpezlivosť.

Túžbu, ktorá je neurčitá vo vzťahu k predmetu a ktorá vedie subjekt len k tomu, aby opustil svoj predpokladaný stav bez toho, aby vedel, čo má vziať, možno nazvať kapricióznym želaním (ktoré nič neuspokojuje). Náklonnosť, ktorú rozum subjektu dokáže disciplinovať len málo alebo vôbec, je vášeň.

Pocit aktuálneho potešenia alebo bolesti, ktorý neumožňuje reflexiu (rozumové stvárnenie toho, či sa mu máme poddať, alebo sa mu vzoprieť), je emócia. Podliehanie emóciám a vášňam je vždy chorobou duše, pretože v oboch prípadoch nemá rozum žiadnu moc.

Medzi týmito dvoma stavmi duše je však podstatný kvalitatívny rozdiel, a to tak v spôsobe, akým vznikajú, ako aj v spôsobe, akým sa liečia...