Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha skúma ľudskú spoluprácu z evolučného hľadiska, pričom využíva rôzne oblasti, ako je antropológia, ekonómia a teória hier. Hoci predstavuje presvedčivý a komplexný teoretický rámec, môže byť hutná a odborná, čo ju robí menej prístupnou pre široké publikum. Niektorí čitatelia považujú perspektívy autorov za kontroverzné, najmä ich prístup k definovaniu kultúry a ich teórie o príbuzenskom a skupinovom výbere.
Výhody:⬤ Podrobné a komplexné skúmanie ľudskej spolupráce na základe evolučnej teórie a rôznych disciplín.
⬤ Dobre štruktúrovaná syntéza historického a súčasného výskumu v oblasti spoločenských vied.
⬤ Poskytuje silné argumenty proti tradičným názorom a ponúka nový pohľad na altruizmus a spoluprácu.
⬤ Vysoká úroveň akademickej prísnosti a rozsiahle odkazy na rôzne oblasti.
Nevýhody:⬤ Hutný a odborný obsah, ktorý môže byť pre bežného čitateľa ťažko zrozumiteľný.
⬤ Niektoré kontroverzné definície a tvrdenia o kultúre a altruizme, ktoré nemusia byť všeobecne akceptované.
⬤ Potenciálne vnímané ako pokus o prevzatie zásluh za predchádzajúcu prácu bez primeraného uznania.
⬤ Malý dôraz na archeologické údaje alebo empirické prípadové štúdie, zameranie skôr na matematické modely a teoretické diskusie.
(na základe 19 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
A Cooperative Species: Human Reciprocity and Its Evolution
Obsah knihy:
Prečo ľudia, jedineční medzi živočíchmi, spolupracujú vo veľkom počte na realizácii projektov pre spoločné dobro? Na rozdiel od tradičných poznatkov z biológie a ekonómie je toto veľkorysé a občianske správanie veľmi rozšírené a nedá sa vysvetliť len prezieravým vlastným záujmom alebo túžbou pomôcť blízkym genealogickým príbuzným.
Samuel Bowles a Herbert Gintis - priekopníci novej experimentálnej a evolučnej vedy o ľudskom správaní - v knihe Kooperatívny druh ukazujú, že hlavnou otázkou nie je, prečo sebeckí ľudia konajú veľkoryso, ale ako genetická a kultúrna evolúcia vytvorila druh, v ktorom sa značná časť ľudí obetuje, aby dodržiavala etické normy a pomáhala aj úplne cudzím ľuďom.
Autori opisujú, ako bola po tisíce generácií spolupráca s ostatnými členmi skupiny nevyhnutná na prežitie. Skupiny, ktoré si vytvorili inštitúcie na ochranu občiansky zmýšľajúcich ľudí pred zneužívaním zo strany sebcov, prosperovali a zvíťazili v konfliktoch s menej kooperatívnymi skupinami. Kľúčom k tomuto procesu bola evolúcia sociálnych emócií, ako je hanba a vina, a naša schopnosť internalizovať sociálne normy, takže etické konanie sa stalo osobným cieľom, a nie len rozumným spôsobom, ako sa vyhnúť trestu.
Na základe experimentálnych, archeologických, genetických a etnografických údajov, ktoré slúžia na kalibráciu modelov koevolúcie génov a kultúry, ako aj prehistorických vojen a iných foriem skupinovej konkurencie, poskytuje kniha Kooperatívne druhy presvedčivý a nový opis toho, ako sa ľudia stali morálnymi a kooperatívnymi.
