Druhá strana ničoty: Na ceste k teológii radikálnej otvorenosti

Recenzie čitateľov

Kniha „DRUHÁ STRANA NIČA“ od Beverly Lanzetty predstavuje hlboké skúmanie lásky medzi Bohom a ľudstvom cez mystickú optiku, pričom využíva poznatky kresťanských mystikov. Zdôrazňuje význam kontemplatívneho života, zraniteľnosti a univerzálnej lásky, pričom sa zasadzuje za inkluzívnosť a súcit naprieč rôznymi vierovyznaniami. Pre niektorých čitateľov však bolo používanie zložitej terminológie trochu náročné.

Autor preukazuje veľkú hĺbku a zrozumiteľnosť, čím oslovuje tých, ktorí hľadajú mystickú cestu. Kniha poskytuje univerzálny pohľad na božské stretnutia, pričom čerpá z významných mystikov. Zdôrazňuje kontemplatívny život, zraniteľnosť a milosrdenstvo a povzbudzuje čitateľov, aby prijali víziu lásky, ktorá presahuje náboženské hranice.

Používanie zložitej gréckej terminológie môže niektorých čitateľov odradiť. Zatiaľ čo niektorí ocenia hĺbku poznatkov, pre iných môže byť kvôli tejto zložitosti náročné plne sa do textu započúvať.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Other Side of Nothingness: Toward a Theology of Radical Openness

Obsah knihy:

Kniha The Other Side of Nothingness (Druhá strana ničoty), ktorá vychádza z mystickej skúsenosti ničoty a púšte, ponúka teológiu pokory citlivú na náboženský pluralizmus a na bolesť duchovného útlaku. Beverly J.

Lanzetta s vášnivým záujmom o súčasné medzináboženské otázky poskytuje pohľad na to, ako mystické vedomie prevracia nároky dogmatickej pravdy a pripravuje seba samého na skúsenosť radikálnej otvorenosti božstva. Práca čerpá z rôznych kresťanských mystických textov vrátane textov Meistra Ekharta, Gregora z Nyssy, Pseudo-Dionýza, svätej Terézie z Avily, svätého Bonaventúru a anonymného autora Oblaku nevedomosti, pričom sa odvoláva aj na budhizmus, judaizmus, islam a hinduizmus a na myšlienky súčasných sociálnych mystikov, ako sú Heschel, Gándhí, Merton, Thurman a Day. Lanzetta ilustruje, ako anihilačná mystická skúsenosť privádza hľadajúceho na miesto, ktoré presahuje sebapochopenie tradície, k novým dimenziám posvätna a v niektorých prípadoch k novým paradigmám zjavenia.

Práve tu provokuje naše myslenie svojím tvrdením, že božská prirodzenosť je sama o sebe pluralistická, neabsolútna a neustále plodí nové tradície. Tým, že ukazuje, ako ničota funguje v mystickej skúsenosti ako katalyzátor oslobodenia našich sŕdc, nás privádza k vízii teológie, ktorá je nenásilná a zahŕňa všetko stvorenie.